BRUSEL - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Bruseli vyjadrili hlboké znepokojenie nad migračnou krízou, ktorá sa v súčasnosti odohráva na hraniciach Bieloruska s Poľskom, Lotyšskom a Litvou. K situácii sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci.
Michal Šimečka (PS) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) uviedol, že sankcie voči Minsku treba s ohľadom na súčasnú krízu rozšíriť a pritvrdiť tak, aby zasiahli väčšiu časť bieloruského priemyslu, z ktorého žije režim bieloruského lídra Alexandra Lukašenka. "Mali by sme sa pozrieť na organizátorov, letecké spoločnosti, ktoré prenajímajú lietadlá bieloruským aerolinkám zvážajúcim ľudí z Blízkeho východu do Bieloruska, odkiaľ ich vozia na poľskú alebo lotyšskú hranicu. Tu treba tvrdšie sankcie," uviedol Šimečka.
Zároveň vyzval na solidaritu s Poľskom, čo podľa neho jasne zaznelo aj počas rozpravy: že aj napriek sporom ostatných krajín EÚ s Poľskom v otázke interrupcií a zásad právneho štátu, treba Varšave, ktorá čelí hybridnej vojne zo strany Minska, poskytnúť konkrétnu pomoc. Tú Šimečka vidí napríklad v možnom nasadení agentúry Frontex, ktorá má na to mandát, personál aj zdroje. "Zaráža ma, že ešte nebol pozvaný Frontex, aby poskytol pomoc. Poľsko by malo zaslať žiadosť o spoločné manažovanie tejto krízy, zatiaľ tak však neurobilo. Presne toto je ten moment, keď EÚ musí ukázať jednotu a spoločné riešenie, že vieme ochrániť schengenské hranice, a to Frontex ponúka," vysvetlil.
Šimečka zdôraznil, že je proti finančnej podpore EÚ pre výstavbu plota či múra na hraniciach. Pripomenul, že pre krajiny strednej Európy sú múry symbolom rozdelenia a minulej politickej éry. Ploty sú podľa neho iba zástupným riešením otázky migrácie, lebo tá budovaním plotov nezmizne. "Vyriešime to komplexnou reformou azylovej a migračnej politiky EÚ, väčšími zdrojmi a za pomoci Frontexu," uviedol.
Podľa Hajšela by mali byť základom rokovania
Podľa Roberta Hajšela (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) sa opäť ukazuje, že sankcie, ktoré EÚ vo viacerých vlnách uvalila voči Bielorusku, nezaberajú a nemajú želaný účinok, ktorým mala byť demokratizácia bieloruského režimu. "Naopak, bieloruský prezident v odvete za tieto akcie nielen necháva, ale údajne aj podporuje tisíce migrantov zo Stredného východu, aby sa pokúšali dostať sa cez hranicu Bieloruska s Poľskom a Litvou do EÚ. Nemyslím si, že ďalšie a ďalšie sankcie odradia bieloruský režim od toho, aby dokonca aj ľudské bytosti využíval ako štíty vo svojom ťažení proti Únii," domnieva sa Hajšel.
Základom riešenia situácie by podľa neho mali byť rokovania s Minskom a to bez ohľadu na to, čo si o Lukašenkovom režime v EÚ myslíme. "V opačnom prípade hrozí, že eskalácia napätia môže prerásť aj do otvoreného konfliktu medzi EÚ a Bieloruskom," uviedol poslanec. Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) skonštatovala, že Lukašenkova stratégia v podobe sprostredkovania prechodu nelegálnych migrantov do EÚ otvára staré rany a nedoriešené otázky z obdobia migračnej krízy v roku 2015.
"Absencia jednotného prístupu k migračnej otázke je Achillovou pätou EÚ a autokrati na čele s Lukašenkom a Putinom presne vedia, kde majú zatlačiť. V hre sú však ľudské životy a bezpečnosť EÚ, preto je nevyhnutné urýchlene nájsť riešenie, kým nie je neskoro," uviedla. Výstavbu plota či múru pozdĺž poľsko-bieloruskej hranice nepovažuje za vhodnú, ale dodala, že je nevyhnutné výrazné posilnenie hraničných kontrol. "Problém sa však musí riešiť od podstaty, preto Lukašenko musí pocítiť tvrdšie sankcie zo strany EÚ, aby konečne pochopil, že my v EÚ takéto praktiky vydieračstva a hybridnej vojny nebudeme tolerovať," uviedla Ďuriš Nicholsonová.
