PRAHA - Imunita po očkovaní podľa niektorých odborníkov vydrží najmenej rok. Ďalší odporúčajú začať preočkovanie treťou dávkou už na jeseň, najmä seniorov. Na tom, či sa podarí dosiahnuť kolektívnu imunitu, teda stav, kedy sa vírus nemá medzi ľuďmi ako šíriť, sa ale nezhodnú.
"Súčasné dáta ukazujú, že očkovanie je účinné minimálne jeden rok, možno aj výrazne dlhšie," uviedol evolučný virológ Jiří Černý, ktorý pôsobí na Fakulte tropického poľnohospodárstva Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe. Problémom podľa neho môžu byť nové mutácie, ktoré by mohli účinnosť znížiť. V takomto prípade by bolo potrebné preočkovávať upravenou vakcínou, ktorá by bola účinnejšia.
VIDEO Na Slovensku potvrdili ďalšie prípady delta mutácie
S tým súhlasí aj imunológ Michal Křupka, ktorý pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. "Osobne ale očakávam, že dôvodom k prípadnému preočkovaniu by skôr bola snaha pokryť novo sa šíriace varianty než slabnúcu imunitnú odpoveď," povedal. Pri iných vakcínach je podľa neho obvyklý interval preočkovania rok až niekoľko rokov. Každoročne sa práve kvôli variabilite vírusu mení napríklad vakcína proti chrípke.
Podľa riaditeľa Biologického centra Akadémie vied ČR Libora Grubhoffear by bolo optimálne urobiť prieskum špecifických protilátok u ľudí, ktorí boli zaočkovaní hneď na začiatku, najmä u seniorov. "Je veľmi pravdepodobné, že prítomnosť protilátok u mnohých z nich stačila v medzičase výrazne poklesnúť," napísal. Pretože k takémuto prieskumu pravdepodobne nedôjde, odporúčal by preočkovanie seniorov od novembra tak, aby väčšina bola preočkovaná do konca roka.
So začatím preočkovávánia rizikových skupín na jeseň súhlasí aj molekulárny imunológ Václav Hořejší z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied ČR. Na tom, či sa v Česku podarí dosiahnuť kolektívnu imunitu, sa vedci nezhodnú. "Obávam sa, že dosiahnutie kolektívnej imunity nebude možné najmä z dôvodu vysokej miery infekčnosti nových mutácií," domnieva sa Černý. Niektoré štúdie podľa neho ukazujú, že potrebných by u nich bolo až 90 percent. Je teda podľa neho potrebné zamerať sa na zaočkovanosť rizikových skupín, ktorá zamedzí ďalším úmrtiam.
"Veľká miera zaočkovania medzi mladšou populáciou potom povedie aspoň k spomaleniu šírenia ďalších vĺn. Tieto dva faktory spojené dohromady potom urobia zo SARS-CoV-2 ďaleko menej nebezpečný patogén," dodal Černý. Grubhoffer a Hořejší veria, že sa k nej podarí aspoň priblížiť. "Dúfam, že si ľudia uvedomia, že potvrdenie o očkovaní, covid pas, im značne uľahčí život. Len sa obávam, že túto nádej zmaria zase právnici a sudcovia, ktorí rozhodnú, že covid pasy sú neprípustné," dodal.
Do kolektívnej imunity podľa Grubhoffer prispievajú aj ľudia, ktorí boli nakazení pred šiestimi až deviatimi mesiacmi. Podľa Křupku je táto imunita po prekonaní ale veľmi variabilná a u niektorých nedostatočná. "Pre väčší záujem o očkovanie je potrebné nepoľavovať v propagácii, vo zdôrazňovaní nevyhnutnosti dosiahnuť kolektívnu imunitu. Je to otázka nielen ochrany každého z nás jednotlivo, ale tiež prejav solidarity podieľať sa na celkovej ochrane ľudskej spoločnosti," dodal Grubhoffer.
