PARÍŽ - Británia, Nemecko a Francúzsko vyjadrili v stredu "hlboké znepokojenie" nad rozhodnutím Iránu obohacovať urán na hodnotu 60 percent, ktoré islamská republika oznámila ako reakciu na útok na jej jadrové zariadenie. Informovala o tom agentúra AFP.
Británia, Francúzsko a Nemecko uviedli, že oznámenie Iránu bolo "obzvlášť poľutovaniahodné" v čase, keď prebiehajú rozhovory o oživení jadrovej dohody z roku 2015. Zároveň však odsúdili aj "akúkoľvek eskaláciu z akejkoľvek strany", čím podľa AFP môžu myslieť práve predmetný útok na iránske jadrové zariadenie v meste Natanz. "To, čo ste spravili, bol nukleárny terorizmus. To, čo robíme my, je legálne," povedal iránsky prezident Hasan Rúhání na adresu židovského štátu v televíznom prejave. Dodal, že spustenie moderných centrifúg typu IR-6, ktoré rýchlejšie obohacujú urán, je odpoveďou na "zlobu" Izraela.
Rúháního vyjadrenie prišlo bezprostredne po tom, čo iránsky veľvyslanec pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) Kázim Karíb Abádí na Twitteri uviedol, že v Natanze spustili obohacovanie uránu na úroveň 60-tich percent. Iránsky urán túto úroveň obohatenia dosiahne do budúceho týždňa, očakáva Abádí. V nedeľu ráno došlo k výbuchu v sieti na rozvod elektriny v podzemnom zariadení na obohacovanie uránu v iránskom meste Natanz.
Hoci sa k zodpovednosti za tento čin nikto neprihlásil, podozrenie padlo na Izrael, kde viaceré médiá informovali o kybernetickom útoku vykonanom izraelskou tajnou službou, ktorý spôsobil výpadok elektriny v iránskom zariadení. K incidentu v Natanze došlo len niekoľko dní po otvorení viedenských rozhovorov, zameraných na oživenie dohody o iránskom jadrovom programe, od ktorej administratíva bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa v roku 2018 odstúpila. USA v súvislosti s útokom v Natanze v utorok uviedli, že stoja na strane Izraela, zároveň sú však odhodlaní pokračovať v rozhovoroch s Iránom.
Zbytočné predlžovanie rokovaní o jadrovej dohode uškodí Iránu, tvrdí Chameneí
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí v stredu upozornil na to, že rokovania svetových veľmocí so zástupcami Iránu o oživení tzv. jadrovej dohody nemôžu trvať zbytočne dlho, pretože by tým uškodili Iránu. Informovala o tom agentúra AFP. "Musíme byť opatrní... aby sa rokovania nenaťahovali, keďže to by našej krajine mohlo ublížiť," vyjadril sa v prejave odvysielanom v iránskej štátnej televízii. Chameneí zároveň povedal, že predbežné ponuky mocností vyplývajúce z viedenských rozhovorov "nestoja za to", aby sa nimi Teherán zaoberal, píše agentúra AP.
Napriek tomu, že tieto ponuky označil za "arogantné" a "ponižujúce", šance iránskych zástupcov vyjednať priaznivú dohodu vidí ajatolláh optimisticky. Zároveň však skritizoval Spojené štáty, ktoré sa na rozhovoroch vo Viedni na žiadosť Iránu priamo nezúčastňujú, a dodal, že čas na vyrokovanie úspešnej dohody by mohol čoskoro vypršať. Rozhovory na tému tzv. iránskej jadrovej dohody sa začali 6. apríla. Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA podpísali v roku 2015 s Iránom tzv. jadrovú dohodu - známu aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA)-, ktorá zaviazala Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity.
USA však v roku 2018, keď bol šéfom Bieleho domu Donald Trump, od tejto dohody odstúpili a následne voči Iránu opätovne zaviedli sankcie. Islamská republika sa v dôsledku týchto sankcií ocitla za uplynulé dva roky v akútnej hospodárskej kríze, ktorú ešte prehĺbila koronavírusová pandémia. Teherán na odstúpenie USA reagoval postupným porušovaním svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody. Nový americký prezident Joe Biden prisľúbil, že USA sa k dohode vrátia pod podmienkou, že Irán najskôr začne znovu rešpektovať záväzky, od ktorých upustil po Trumpovom rozhodnutí. Teherán však tvrdí, že prvý krok musia naopak urobiť USA, a to v podobe zrušenia všetkých sankcií.
