WASHINGTON/PRAHA - Celosvetovú pozornosť pritiahol začiatkom 50. rokov 20. storočia špionážny prípad manželov Juliusa a Ethel Rosenbergovcov. V prvých rokoch studenej vojny a v atmosfére rozjatrenej vojnou v Kórei boli títo americkí komunisti odsúdení na trest smrti za špionáž v prospech ZSSR. Súdny proces vyvolal vlnu protestov, mnoho ľudí sa domnievalo, že špionáž nebola Rosenbergovcom, ktorí sa nikdy nepriznali, dostatočne preukázaná. Proces sa začal pred 70 rokmi, 6. marca 1951, popravení boli v júni 1953. V neskorších rokoch zverejnené fakty ale skôr potvrdzujú, že Rosenbergovci, prví a jediní civilisti popravení v histórii USA za špionáž, patrili k sovietskym špiónom a že proces vykonštruovaný nebol.
Obaja sa narodili v New Yorku (Julius v roku 1918, Ethel v 1915) a pochádzali zo židovských rodín. Zoznámili sa v roku 1936 už ako členovia mládežníckej komunistickej organizácie, vzali sa o tri roky neskôr. Julius pracoval od roku 1940 ako inžinier v armádnych laboratóriách v New Jersey, Ethel bola sekretárkou. Agentom sovietskej tajnej služby NKVD sa Julius údajne stal v roku 1942 a v rokoch 1944-1945 odovzdal dôstojníkovi sovietskej rozviedky Alexandrovi Feklisovovi mnoho tajných informácií, ktoré mali obsahovať aj údaje o vývoji jadrovej bomby.
Keď v auguste 1949 Sovietsky zväz oznámil úspešnú skúšku atómovej bomby, zažili Spojené štáty šok. FBI potom zistil únik tajných materiálov o výrobe jadrovej zbrane zo sídla amerického výskumu Los Alamos v Novom Mexiku. V júli 1950, necelý rok po začatí vyšetrovania, odhalili americké výzvedné služby manželov Rosenbergovcov.
Usvedčujca výpoveď
Tajné materiály o jadrovej zbrani (najdôležitejším bol detonačný mechanizmus bomby) odovzdal Rosenbergovcom David Greenglass, ktorý slúžil v stredisku v Los Alamos. Greenglassa pre spoluprácu so sovietskou špionážou získala jeho sestra Ethel. Od Rosenbergovcov prevzal dáta špión Harry Gold, ktorý ich doručil sovietskemu vicekonzulovi Anatolijovi Jakovlevovi.
Po Greenglassovej výpovedi boli úradníci FBI presvedčení, že majú proti Rosenbergovcom dostatok dôkazov a Juliusa zatkli 17. júla 1950 (Ethel bola zatknutá 11. augusta, doma zostali ich dvaja synovia). Ďalší konšpirátor Morton Sobell utiekol do Mexika, bol však deportovaný na súd do USA.
Súdny proces a trest smrti
Počas procesu, ktorý sa začal 6. marca 1951, Rosenbergovci všetko popierali. Proces skončil 9. apríla vynesením rozsudku smrti. Sudca Irving Kaufmann vtedy povedal: "Považujem váš zločin za horší ako vraždu. Tým, že ste odovzdali Rusom atómovú bombu o celé roky skôr, než ju mohli podľa našich vedcov sami vyrobiť, zavinili ste podľa môjho názoru komunistickú agresiu do Kórey... Svojou zradou ste fakticky narušili chod dejín na úkor našej krajiny."
Hlavný svedok obžaloby Greenglass, ktorý sa až v roku 2001 priznal, že vtedy proti svojej sestre krivo svedčil (chcel si vyslúžiť miernejší trest a uchrániť pred stíhaním svoju manželku Ruth), bol odsúdený na pätnásťročné väzenie (zomrel v júli 2014). Gold a Sobell dostali trest 30 rokov.
Odvolacie návrhy boli zamietnuté. Žiadosť o milosť pre Rosenbergovcov americký prezident Dwight Eisenhower odmietol, hoci ju podpísalo veľa významných osobností, okrem iného Albert Einstein a pápež Pius XII. Popravili ich 19. júna 1953 na elektrickom kresle vo väznici Sing-Sing.
Ďalšie dôkazy
Po otvorení archívov CIA v roku 1995 sa ukázalo, že sa už koncom 40. rokov podarilo Američanom rozlúštiť šifrované telegramy sovietskeho konzulátu v New Yorku, ktorý posielal správy do Moskvy. Podľa nich patrila k najaktívnejším vyzvedačom skupina vedená Juliusom Rosenbergom, ktorá (vrátane jeho ženy Ethel) za to získavala finančnú odmenu. Toto ale nebolo počas procesu zverejnené najmä preto, aby sa Moskva nedozvedela, že sa podarilo rozbiť jej kód.
Ďalším dôkazom, ktorý ale tiež nebol v čase procesu verejnosti známy, je výpoveď Jeroma Tartakowa, bývalého komunistu, ktorý začal slúžiť FBI a ktorý bol nasadený do Rosenbergovcej cely. Podľa neho bol Rosenberg šéfom jednej skupiny, druhú viedli Joel Barr a Alfred Saranta, ktorí ale stačili včas utiecť (obaja potom v 50. rokoch pôsobili v Československu a neskôr zomreli v Moskve).
Synovia sa pokúšali očistiť matkino meno
V roku 2008 Sobell, ktorý vyšiel z väzenia v roku 1969, prvýkrát priznal, že spolu s Juliusom Rosenbergom ukradol tajné dokumenty týkajúce sa amerického jadrového programu a že Sovietom prezrádzal vojenské tajomstvá. Potom pripustili otcovu vinu aj jeho dvaja synovia Michael a Robert Rosenbergovci (používajú meno adoptívnych rodičov Meeropol), ktorí predtým žalovali americkú vládu a snažili sa dokázať nevinu rodičov. Sobell tiež povedal, že Ethel Rosenbergová o manželovej špionážnej činnosti vedela, ale aktívne sa na nej nepodieľala.
"V mlynčeku na mäso": Ako sa československý superšpión infiltroval do tajných služieb USA
Ešte v roku 2016 sa synovia Robert a Michael pokúsili očistiť meno svojej matky Ethel. Svoju žiadosť postavili na informáciách z roku 2015 o výpovedi Greenglassa, ktorá bola pre verdikt kľúčová. Vtedy novo publikované dokumenty dokazovali, že Greenglass v prvom výsluchu nepredložil žiadne dôkazy o účasti Rosenbergovej na špionáži. Pred súdom údajne proti svojej sestre krivo svedčil, aby uchránil vlastnú manželku Ruth. Práve ona, nie Ethel Rosenbergová, sa zrejme na špionáži podieľala. O špionážnom angažmáne svojho otca ale obaja synovia nepochybovali.
Vlna protestov
Prípad Rosenbergovcov sa odohral v atmosfére obdobia mccarthizmu, ich poprava vyvolala vlnu medzinárodných protestov a otriasla americkou verejnosťou. Ešte v roku 2003 denník The New York Times pri príležitosti 50. výročia popravy Rosenbergovcov napísal: "Prípad Rosenbergovcov stále znepokojuje a pripomína nám nespravodlivosť, ktorá sa môže stať, keď je národ ponorený do hystérie."
Kauza inšpirovala rad umelcov, o prípade boli natočené filmy a napríklad americký spisovateľ Edgar Lawrence Doctorow sa ním voľne inšpiroval pri písaní slávneho románu Kniha Danielova.
