ALŽÍR/PARÍŽ - V ranných hodinách 13. februára 1960, len 45 minút potom, čo francúzska armáda odpálila pri teste jadrovú bombu v alžírskej časti Sahary, vtedajší francúzsky prezident Charles de Gaulle poslal odkaz svojmu ministrovi obrany. "Hurá pre Francúzsko," písalo sa podľa spravodajského serveru BBC v správe.
"Toto ráno bolo silnejšie a pyšnejšie. Z hĺbky srdca ďakujem tebe a tým, ktorí tak úžasný úspech dosiahli," napísal štátnik. Detonácia plutóniovej bomby nazvanej Gerboise Bleue (Modrý tarbík) a následných 16 výbuchov jadrových zbraní v Alžírsku boli vnímané ako ukážka francúzskej sily a rozvoja. V tom čase bolo Alžírsko francúzskou kolóniou.
Nálada v mieste explózie, kde na tomto projekte po boku 3500 alžírskych robotníkov pracovalo 6500 francúzskych technikov, vojakov a výskumníkov, však bola menej oslavná. Nálož pred výbuchom umiestnili na 100 metrov vysokú vežu. Svedkovia spomínajú na otrásajúcu sa zem a keď im bolo povolené pozrieť sa smerom k výbuchu, uvideli obrovský hríbovitý oblak. Extrémne teploty v mieste explózie spôsobili, že piesok zosklovatel a premenil sa na čierne úlomky.
Bomba bola trikrát silnejšia než tá, ktorú Spojené štáty v roku 1945 zhodili na japonské Nagasaki a ktorá vtedy zničila všetko v okruhu 1,6 kilometra. Detonáciu takto silnej zbrane v juhozápadnom Alžírsku obhajoval generál Charles Ailleret, veliteľ operácie, podľa ktorého bola "pri výbere miesta zásadná úplná absencia života".
Obyvatelia trpia chorobami
S týmto tvrdením však nesúhlasia obyvatelia desiatky kilometrov vzdialeného mesta Reggane. Do tejto saharskej oázy sa v roku 1965 prisťahovala rodina Abdara Rahmána Túmího, ktorého utrpenie miestnej populácie natoľko ovplyvnilo, že v roku 2010 založil združenie bojujúce za tých, ktorých sužovali následky ožiarenia.
"Keď v roku 1960 bomba vybuchla, žilo tu vyše 6000 obyvateľov. Reggane nebolo uprostred ničoho," hovorí 57-ročný muž. "Podľa toho, čo nám povedali výskumníci, dlhodobé účinky sa prejavili zhruba 20 rokov po výbuchu prvej bomby a pokračovať budú ešte desaťročia," uvádza. "Mnoho z tých, čo boli kontaminovaní, už zomreli z neznámych príčin. Bolo im povedané, že majú vzácne choroby, ale konkrétnu povahu svojej choroby naozaj nepoznali," vysvetľuje Túmí.
Bezprostredne po výbuchu nálože sa v regióne rozhoreli protesty, keď rádioaktívny spad zaznamenali až v západoafrickom Senegale, Pobreží Slonoviny, Burkine Faso a východoafrickom Sudáne. Protest sa konal aj vo vtedy východonemeckom Lipsku, kde malijskí študenti odsúdili test vykonaný len niekoľko stoviek kilometrov od ich rodných miest.
Podzemné testy priniesli ďalšie problémy
Po štyroch nadzemných testoch v oblasti Reggane sa francúzske úrady v roku 1961 rozhodli uskutočniť podzemné testy pri dedine In Eker pri malebnom pohorí Ahaggar. Ale i podzemné testy priniesli problémy. Pri výbuchu jednej z náloží boli napríklad rádioaktívne látky vyplavené do ovzdušia, pretože podzemné šachty v mieste explózie neboli riadne uzavreté.
Keď výbuch roztriasol pohorie, kontrolóri rýchlo vyzvali činiteľov, aby miesto opustili, pretože bomba v hore otvorila pukliny a do vzduchu unikli rádioaktívne látky. Pri experimente bolo ťažko kontaminovaných deväť vojakov, rovnako ako rad vládnych činiteľov, ktorí boli na pozorovanie výbuchu prizvaní.
Po viac ako 12 podzemných jadrových testoch neďaleko In Ekeru francúzska armáda experimenty presunula do tichomorskej Francúzskej Polynézie. Francúzske jadrové testy v Sahare však aj po rokoch kalia francúzsko-alžírske vzťahy. Miestni výskumníci odhadujú, že následky radiácie trápia tisíce Alžírčanov naprieč alžírskou Saharou a veľká časť testovacích miest ešte len čaká na dekontamináciu.
Správa o kolonizácii Alžírska
Celá záležitosť teraz znovu vystúpila do popredia kvôli rozhodnutiu oboch národov ustanoviť komisiu, ktorej účelom je navrhnúť opatrenia pre uvoľnenie vzájomných vzťahov. Ich podoba sa dodnes odvíja od 132 rokov kolonizačnej správy.
Historik Benjamin Stora, ktorého francúzsky prezident Emmanuel Macron osobne poveril vypracovaním správy o kolonizácii Alžírska, sa v dokumente o problematike jadrových testov zmieňuje. Podľa neho by Francúzsko a Alžírsko mali na dekontaminácii testovacích oblastí spolupracovať. Téme kompenzácií sa však Stora venoval len okrajovo a jeho návrhy boli príliš vágne, domnievajú sa Alžírčania, ktorí stále nesú následky francúzskych jadrových pokusov.
"Stora je ako krajčír. Ušil presne to, čo Francúzi potrebujú," smeje sa aktivista Muhammad Mahmúdí (49), ktorý verí, že bol na začiatku 90. rokov pri vojenskej službe neďaleko Reggane vystavený radiácii. Hovorí tiež, že ho vtedy nikto pred možnými rizikami pobývania v oblasti nevaroval.
