WASHINGTON - Stredajšie prejavy násilia v americkom Kapitole sú dôsledkom dlhodobejšieho konania odchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa a Republikánskej strany, zhodli sa analytici z USA.
Priaznivci Trumpa v stredu násilím vnikli do sídla amerického Kongresu v hlavnom meste Washington. Kongres mal v tom čase oficiálne potvrdiť víťazstvo demokrata Joea Bidena v prezidentských voľbách. Zasadnutie prerušili a kongresmanov i novinárov evakuovali. O život prišli štyri osoby. "Trump a jeho podporovatelia sa s týmto ohňom hrajú už dlho," uviedol analytik Lincoln A. Mitchell a dodal, že "teraz oheň popálil Ameriku". To, že sa Trump nechystá opustiť úrad pokojnou cestou, bolo podľa Mitchella očividné už pred prezidentskými voľbami v USA, ktoré sa konali 3. novembra 2020.
"Stredajšie násilie vo Washingtone je priamym dôsledkom Trumpovho hnevu, hrozieb, vrtošivých myšlienok a hnevlivých neúprimných tvítov," napísal Mitchell v stredu na svojej webovej stránke. Takéto prejavy sú pre Trumpa podľa Mitchella typické odvtedy, ako sa stal "verejnou osobnosťou". Profesor Steven Levitsky z Harvardovej univerzity v USA v rozhovore pre stanicu BBC stredajšie udalosti vo Washingtone označil za odpoveď na štyri roky nerešpektovania a znevažovania demokracie zo strany Republikánskej strany a prezidenta Trumpa.
V latinskoamerických krajinách sa stáva, že ľudia začnú konať v situáciách, keď je spoločnosť polarizovaná a vodcovia sa snažia podnecovať svojich podporovateľov, dodal Levitsky, ktorý sa venuje i politickej situáciu v krajinách Latinskej Ameriky. "Je to variant toho, čo v Latinskej Amerike označujú za štátny prevrat (tzv. autogolpe)," povedal v súvislosti s násilnosťami vo Washingtone. Prezident v takomto prípade podľa Levitského zmobilizuje svojich podporovateľov, aby sa nezákonným spôsobom udržal pri moci. Pokus o prevrat bol však podľa jeho slov neúspešný.
"Výrazný rozdiel medzi týmto prevratom a prevratmi v Latinskej Amerike je, že Trump vôbec nemohol využiť podporu armády," povedal Levitsky. Prezident, ktorý sa chce nezákonne udržať pri moci, má podľa neho bez podpory armády malé šance dosiahnuť úspech. Obe komory Kongresu sa v stredu zišli na zasadaní, na ktorom mali potvrdiť víťazstvo Trumpovho vyzývateľa Joea Bidena v novembrových prezidentských voľbách. Odovzdanie moci je naplánované na 20. januára, keď Biden oficiálne nastúpi do úradu. Trump vo štvrtok síce nepriznal svoju porážku v prezidentských voľbách, avšak avizoval, že z funkcie dobrovoľne odíde.
Nepokoje sú hanbou pre demokraciu, hovorí Erdogan
Útok demonštrantov na sídlo amerického Kongresu je hanbou pre demokraciu, uviedol v piatok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Informovala o tom agentúra AFP. "Dúfame, že odovzdanie moci pánovi Bidenovi 20. januára bude pokojné a že v Amerike bude opäť pokoj," povedal Erdogan novinárom v Istanbule a zároveň vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým obetí. "Je to hanbou pre demokraciu," dodal turecký prezident.
Diplomatické vzťahy medzi Ankarou a Washingtonom sa zhoršili po pokuse o štátny prevrat v Turecku v roku 2016. Erdogan zo zosnovania prevratu viní duchovného Fethullaha Gülena žijúceho v exile v Spojených štátoch, ktoré ho odmietajú vydať do Turecka. Demonštranti vo Washingtone sa v stredu na Trumpov popud vydali ku Kapitolu, kde zvalili policajné zátarasy okolo areálu, prenikli k budove, na ktorej rozbíjali okná a dvere, a tak sa dostali do kuloárov a sál.
Dôsledkom ich násilného konania bolo prerušenie spoločnej schôdze oboch snemovní Kongresu, na ktorom mali potvrdiť víťazstvo Joea Bidena v prezidentských voľbách z 3. novembra. Po tom, ako sa polícii podarilo obnoviť kontrolu nad objektom, sa poslanci k rokovaniu vrátili a Bidena potvrdili ako víťaza volieb. Počas nepokojov zomreli piati ľudia vrátane jedného policajta.
Vraj aktivisti krajnej ľavice
Keď v stredu na sídlo amerického Kongresu zaútočil dav skalných priaznivcov prezidenta Donalda Trumpa, bolo to stelesnenie online extrémizmu a konšpiračných teórií z posledných týždňov aj mesiacov. Takýto vývoj komentovali niektorí odborníci na americkú dezinformačnej scénu, ktorí zároveň pozorovali vlnu nepodložených špekulácií o stredajších udalostiach. Na sociálnych sieťach sa vyrojili príspevky, podľa ktorých nepokoje nespôsobili Trumpovi stúpenci, ale aktivisti z krajnej ľavice.
Zábery zo stredajšieho popoludnia a rozhovory s účastníkmi násilného protestu nič také nedokazujú. Ľudia, ktorí prišli k budove Kongresu dávali jasne najavo oddanosť prezidentovi Trumpovi, niektorí z výtržníkov potom boli identifikovaní ako predstavitelia krajnej pravice. Po vpáde do Kapitolu ľudia okrem iného skandovali "Zastavte krádež!", Čo je heslo odkazujúce na konšpiračné teórie o sfalšovaní výsledku prezidentských volieb.
"To, čo sme videli v Kapitole, bolo skutočne oživnutie internetu. Videli sme (nacionalistickú skupinu) Proud Boys, videli sme ľudí z komunity QAnon, videli sme členov milícií. Všetci sa v podstate spojili na výzvu prezidenta," povedala reportérka televízie NBC News Brandy Zadroznyová, ktorá mapuje extrémizmus v Spojených štátoch. QAnon je názov spletitej konšpiračnej teórie, podľa ktorej Trump v zákulisí vedie boj so satanistickými pedofilmi, medzi ktorými sú aj lídri Demokratickej strany. Symbolika daného hnutia bola v stredu takmer neprehliadnuteľná.
Trump zasial semienka pochybností
Ako "online konšpiračné teórie stelesnené v povstaní" zhrnula dramatické dianie vo Washingtone odborníčka na internetovú komunikáciu z Washingtonskej univerzity v Seattli Kate Starbirdová. Nepokoje spájala predovšetkým s dezinformáciami o jesenných voľbách, ktoré aj s prispením šéfa Bieleho domu v uplynulých mesiacoch zaplavili internetové platformy.
"Prezident Trump zasial semienka pochybností vo voľby, keď opakovane tweetoval, že budú 'zmanipulované'. Hyperstranická pravicová médiá a influenceri na sociálnych sieťach tieto pochybnosti priživovali. Propagovali jeho tvrdenia o manipuláciách a prehľadávali internet v snahe nájsť obsah, o ktorý by mohli oprieť vznikajúce teórie o volebných podvodoch," opísala Starbirdová údajné korene stredajšieho incidentu. Počas neho na Twitteri uviedla, že udalosti na Kapitole sú desivé, ale aspoň "konečne všetci môžu vidieť", čo výskumníci ako ona pozorujú už roky.
Rovnakí hráči, ktorí sa podieľali na šírení zavádzajúcich a nepravdivých informácií o voľbách, potom začali propagovať alternatívne príbehy o nepokojoch a naznačovať ich spojitosť s "Antifa". Právnik a skalný podporovateľ Trumpa Lin Wood na Twitteri prezentoval snímky urobené v stredu ako "neotrasiteľný fotografický dôkaz, že Antifa dnes násilne vnikla do Kongresu".
Snaha bez dôkazov spájať bezpečnostné incidenty s Antifa, čo nie je jednotná organizácia, ale skôr decentralizovaná aktivistická sieť, je v poslednej dobe v USA pomerne častý fenomén. Nové teórie o jej aktivitách v noci na štvrtok šírili aj dvaja republikánski kongresmani. Mo Brooks tak urobil vo vysielaní stanice Fox Business, Matt Gaetz dokonca na pléne Snemovne reprezentantov.
Gaetz hovoril o "členoch násilnej teroristickej skupiny Antifa", ktorí sa vraj vydávali za Trumpových stúpencov. Odvolával sa pri tom na článok webu The Washington Times o analýze vykonanej softvérom na identifikáciu tvárí. The Washington Times však neskôr článok opravili s tým, že analýza nenašla žiadnych členov Antifa a naopak identifikovala "neonacistov".
Veľkou otázkou je teraz to, či bude situácia ďalej eskalovať. Analytici varujú, že zablokovanie Trumpovho účtu na Facebooku a prípadný rovnaký krok zo strany Twitteru na šírení konšpiračných teórií veľa nezmení, pretože prezidentove profily sú len jedným z mnohých článkov "ekosystému dezinformácií". Iní pozorovatelia sa obávajú pokračovania násilností pri inaugurácii nového prezidenta Joea Bidena.
Jeden z účastníkov stredajšieho protestu v rozhovore s denníkom Financial Times naznačil, že je ochotný prísť znovu a možno aj so zbraňou v ruke. "Prichádzame v mieri. Ale ak nechcete počúvať ... nabudúce to pokojné nebude. Máme toho dosť," povedal 56-ročný William Holmes z Ohia.
