MOSKVA - Za prvého mikrobiológa, ktorý vyvinul a aplikoval očkovanie proti cholere a moru, je pokladaný Waldemar Haffkine. Tento ruský bakteriológ emigroval do Francúzska a pôsobil v Pasteurovom ústave v Paríži, kde vyvinul vakcínu proti cholere, ktorú neskôr úspešne vyskúšal v Indii. Tam neskôr vyrobil aj vakcínu proti moru.
Preparáty pritom skúšal sám na sebe. Jeho meno dnes nesie Štátne bakteriologické laboratórium v Bombaji. Haffkine sa narodil 15. marca 1860 v rodine židovského učiteľa v ukrajinskom Berďansku (vtedajšie Rusko), študoval v Odese a v Petrohrade. V Odese bol v rokoch 1882 až 1888 zamestnaný v miestnom zoologickom múzeu.
Očkovanie proti ochoreniu Covid-19 pokračuje! NAŽIVO Vakcínu dostala prezidentka aj Šefčovič
Kvôli židovskému pôvodu mu nechceli udeliť profesúru, ale bolo mu povolené emigrovať do Švajčiarska, kde začal pôsobiť na Ženevskej univerzite, a neskôr sa presunul do Paríža, kde ho prijali do novo zriadeného Ústavu Louise Pasteura, najskôr ako knihovníka.
V tej dobe pustošila Áziu a Európu jedna z piatich najväčších pandémií cholery. Haffkine zameral svoj výskum na vývoj vakcíny proti cholere, a vytvoril oslabenú formu tejto baktérie. Za nasadenia vlastného života vykonal v júli 1892 prvý test na sebe samotnom a svoje pozorovania zverejnil. Jeho objav zožal nadšenie v tlači, ale nebol širšie prijímaný odbornou verejnosťou vrátane samotného Louisa Pasteura.
Haffkina preto napadlo vypraviť sa do Indie, kde umierali stovky tisíc ľudí na epidémiu a on by tam mohol vyskúšať svoju vakcínu. Do krajiny dorazil v roku 1893. Musel ale čeliť nedôvere prítomných britských lekárov a indickej verejnosti. Nebol totiž lekár, ale zoológ a navyše bol ruský Žid a medzinárodná bakteriológia bola ešte v plienkach.
Ľudia mali k očkovaniu nedôveru
Za rok Haffkine zaočkoval podľa svojich záznamov asi 23.000 ľudí v severnej Indii. Na jar nasledujúceho roka odišiel do Kalkaty, kam ho pozval miestny lekár, aby mu pomohol odhaliť baktériu cholery v miestnom zdroji pitnej vody v jednej dedine. Haffkine tu zaočkoval 116 z celkových asi 200 obyvateľov. Potom jeho tím sledoval ďalších desať prípadov, z ktorých sedem ľudí zomrelo - zaočkovaní medzi nimi neboli.
Výsledky boli povzbudzujúce, ale ľudia mali k očkovaniu nedôveru. Haffkine preto začal spolupracovať s indickými lekármi. A potom sa verejne sám zaočkoval, aby dokázal, že jeho preparáty sú bezpečné. V indických dedinách pracoval do úmoru a jeho úsilie ho zaradilo medzi priekopníkov očkovania, ktorí dokázali zmeniť liečebný prístup k cholere a spôsob nahliadnutia na túto chorobu.
V októbri 1896 zachvátila Bombaj epidémia moru a vláda požiadala Haffkina o pomoc. Pustil sa do vývoja vakcíny. Po troch mesiacoch usilovnej práce (jeden z jeho asistentov sa psychicky zrútil, ďalší dvaja skončili) bola vakcína hotová a Haffkine ju v januári 1897 otestoval sám na sebe. Potom boli zaočkovaní väzni, ktorí epidémiu prežili. Podobne ako ďalšie skoré formy vakcín mala aj táto silné vedľajšie účinky a nechránila úplne, ale znižovala pravdepodobnosť ochorenia zhruba o polovicu.
Počet morových nákaz klesol
Na prelome storočia už boli v Indii zaočkované štyri milióny ľudí. Počet morových nákaz klesol na tretinu, úmrtí na polovicu. Haffkina vymenovali za riaditeľa Laboratória pre výskum moru v Bombaji. Neskôr pôsobil opäť v Kalkate až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1914. Vrátil sa do Francúzska a posledné roky života strávil vo švajčiarskom Lausanne, kde tiež 26. októbra 1930 zomrel.
Za svoje dielo získal množstvo ocenení. V roku 1925 po ňom bolo pomenované Laboratórium pre výskum moru v Bombaji. A v 60. rokoch bol pri príležitosti stého výročia jeho narodenia v Izraeli vysadený Haffkinov park.
