Na plagáte Tomislav Nikolič (Zdroj: TASR)
BELEHRAD - V nedeľu sa v Srbsku uskutoční prvé kolo prezidentských volieb, ktoré budú predovšetkým súbojom medzi úradujúcou hlavou štátu Borisom Tadičom a nacionalistickým lídrom Tomislavom Nikoličom.
Voľby zároveň významnou mierou ovplyvnia, či bude krajina pokračovať v nastúpenom proeurópskom kurze, alebo sa naopak vráti k svojej nacionalistickej minulosti. O hlasy 6,7 milióna oprávnených voličov sa uchádza spolu deväť kandidátov. Prieskumy verejnej mienky poukazujú na apatiu veľkej časti srbského obyvateľstva. Podľa analytikov nie je isté, či účasť v prvom kole dosiahne 50 percent. Voliči kritizujú najmä pomalé tempo zmien po páde režimu prezidenta Slobodana Miloševiča v roku 2000 a rozšírenú chudobu.
Kandidát ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany Nikolič, ani prozápadný prezident Tadič by podľa prieskumov v nedeľu nemali získať nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo už v prvom kole. Podľa zatiaľ posledného prieskumu chce Nikoliča voliť 21 a Tadiča 19 percent Srbov. O víťazovi tak s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne druhé kolo plánované na 3. februára.
Vo volebnej kampani rezonuje najmä otázka Kosova. Obaja hlavní kandidáti sa napriek čiastočne výrazným programovým rozdielom zhodujú, že Kosovo musí aspoň formálne zostať súčasťou Srbska. V západných diplomatických kruhoch prevažuje názor, že úradujúci prezident Tadič dokáže stlmiť nacionalistické vášne, ktoré v krajine pravdepodobne naplno prepuknú po očakávanom odtrhnutí sa kosovských Albáncov. Tadič ešte v stredu vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby sa v otázke budúcnosti Kosova zrieklo akýchkoľvek "jednostranných" krokov, v prejave na pôde Bezpečnostnej rady OSN však zároveň zdôraznil, že Srbsko sa pod jeho vedením neuchýli "k násiliu, ani vojne". Nacionalistický kandidát Nikolič na druhej strane tvrdí, že v záujme udržania Kosova je pripravený urobiť "čokoľvek".
Hlavní kandidáti sa rozchádzajú aj v názore na zahraničné smerovanie krajiny. Tadič napriek skepse veľkej časti obyvateľstva trvá na tom, že Srbsko "musí pokračovať v európskej ceste". Belehrad podpísal s Bruselom Stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA), ktorá je odrazovým mostíkom pre prípadné budúce členstvo krajiny v EÚ a čo najrýchlejšiu integráciu Srbska podporuje aj väčšina členov európskej dvadsaťsedmičky. Nikolič svoju kampaň postavil na ostrej kritike Spojených štátov a Severoatlantickej aliancie (NATO) a v prípade, ak EÚ podporí nezávislosť Kosova, pohrozil prerušením rokovaní o vstupe. Očakáva sa, že kosovskí Albánci vyhlásia nezávislosť bezprostredne po srbských prezidentských voľbách.
Kandidát ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany Nikolič, ani prozápadný prezident Tadič by podľa prieskumov v nedeľu nemali získať nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo už v prvom kole. Podľa zatiaľ posledného prieskumu chce Nikoliča voliť 21 a Tadiča 19 percent Srbov. O víťazovi tak s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne druhé kolo plánované na 3. februára.
Vo volebnej kampani rezonuje najmä otázka Kosova. Obaja hlavní kandidáti sa napriek čiastočne výrazným programovým rozdielom zhodujú, že Kosovo musí aspoň formálne zostať súčasťou Srbska. V západných diplomatických kruhoch prevažuje názor, že úradujúci prezident Tadič dokáže stlmiť nacionalistické vášne, ktoré v krajine pravdepodobne naplno prepuknú po očakávanom odtrhnutí sa kosovských Albáncov. Tadič ešte v stredu vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby sa v otázke budúcnosti Kosova zrieklo akýchkoľvek "jednostranných" krokov, v prejave na pôde Bezpečnostnej rady OSN však zároveň zdôraznil, že Srbsko sa pod jeho vedením neuchýli "k násiliu, ani vojne". Nacionalistický kandidát Nikolič na druhej strane tvrdí, že v záujme udržania Kosova je pripravený urobiť "čokoľvek".
Hlavní kandidáti sa rozchádzajú aj v názore na zahraničné smerovanie krajiny. Tadič napriek skepse veľkej časti obyvateľstva trvá na tom, že Srbsko "musí pokračovať v európskej ceste". Belehrad podpísal s Bruselom Stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA), ktorá je odrazovým mostíkom pre prípadné budúce členstvo krajiny v EÚ a čo najrýchlejšiu integráciu Srbska podporuje aj väčšina členov európskej dvadsaťsedmičky. Nikolič svoju kampaň postavil na ostrej kritike Spojených štátov a Severoatlantickej aliancie (NATO) a v prípade, ak EÚ podporí nezávislosť Kosova, pohrozil prerušením rokovaní o vstupe. Očakáva sa, že kosovskí Albánci vyhlásia nezávislosť bezprostredne po srbských prezidentských voľbách.
