MINSK - Protesty proti bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a jeho vláde v Bielorusku neutíchajú a naďalej majú rôzne formy - od protestov jednotlivcov cez reťaze solidarity po zhromaždenia susedov vo vnútroblokoch bytových domov.
Ako informoval spravodajský portál TUT.by, v uliciach Minska sa v pondelok konal pochod dôchodcov, ktorí prešli popred budovy ministerstva vnútra a tajnej služby KGB, pričom žiadali postaviť pred súd ministra vnútra Juryja Karajeva. Dôchodcovia niesli plagáty s nápismi: "Slobodu našim vnukom", "Babky proti násiliu, dedkovia proti OMON" (zásahové jednotky ministerstva vnútra), "Skôr sa nám nedalo (urobiť zmeny v spoločnosti), teraz pomôžeme". Pred úradom vlády zasa na adresu Lukašenka a vlády vykrikovali: "Odíď!"
Ich pochod celý čas sledovali neznáme osoby z modrého mikrobusu, informoval portál TUT.by. Dodal, že dôchodcovia sa dostali až k budove Bieloruskej štátnej univerzity, kde ich nadšene vítali tamojší študenti protestujúci od augusta proti výsledkom prezidentských volieb, ktoré prisúdili víťazstvo dlhoročnému prezidentovi Lukašenkovi. Medzičasom sa Lukašenkova vyzývateľka vo voľbách Sviatlana Cichanovská v pondelok v Berlíne stretla s predstaviteľmi bieloruskej diaspóry. V utorok ju prijme nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová.
Cichanovská okrem toho v pondelok vymenovala Mečyslava Hryba a Anatoľa Ľabedzku za svojich zástupcov pre ústavnú reformu. Informovala o tom prostredníctvom svojho konta na sociálnej sieti Telegram. Vyjadrila tak podporu práci už existujúcej komisie pre reformu bieloruskej ústavy. Spravodajský portál TUT.by súčasne uviedol, že Cichanovská vymenovala aj splnomocnenkyňu pre mládež a študentov - stala sa ňou Alana Hebremariamová, aktivistka Mládežníckeho bloku, ktorá je aj zakladajúcou členkou opozičnej Koordinačnej rady.
Litva povolala svojho veľvyslanca v Minsku
Litva v pondelok povolala do vlasti svojho veľvyslanca v Bielorusku. Informoval o tom spravodajský portál TUT.by. Litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius v pondelok rokoval so šéfom európskej diplomacie Josepom Borrellom, a kolegami z Poľska a Nemecka, Zbigniewom Rauom a Heikom Maasom. Tieto rokovania sa týkali požiadavky bieloruskej strany znížiť počet zamestnancov na litovskom a poľskom veľvyslanectve v Bielorusku. Linkevičius po rokovaniach uviedol, že "naším cieľom je čo najviac zachovať diplomatické kontakty". Dodal, že o tom informovali aj bieloruskú stranu, s ktorou sa zhodli, že dočasné povolanie veľvyslancov Litvy i Poľska na konzultácie poslúži zníženiu napätia a pomôže udržať diplomatické zastúpenie na úrovni veľvyslancov.
Litovský minister súčasne informoval, že Poľsko ani Litva nateraz nemienia vyhovieť požiadavke Minska na redukciu počtu svojich diplomatov, ale ak na tom bude Bielorusko trvať aj naďalej, Poľsko a Litva prijmú "adekvátne zrkadlové opatrenia". Litovské ministerstvo zahraničných vecí súčasne konštatovalo, že chce pokračovať v koordinácii svojich krokov s Poľskom a ďalšími členskými štátmi EÚ. Bielorusko v piatok povolalo na "konzultácie" svojich veľvyslancov v Poľsku a Litve a vyzvalo tieto krajiny na recipročný krok. Hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí Anatoľ Hlaz vtedy podľa portálu TUT.by na vysvetlenie uviedol, že tento krok bol vynútený "výlučne z dôvodu osobitnej deštruktívnej úlohy, ktorú sa vedenie Poľska a Litvy v praxi rozhodlo hrať vo vzťahu k Bielorusku“.
Súčasne informoval, že jeho rezort požaduje, aby Poľsko a Litva do 9. októbra "výrazne znížili počet svojich diplomatov pôsobiacich v Bielorusku". Podľa Hlaza by na litovskom veľvyslanectve malo namiesto súčasných 25 zostať pracovať 14 diplomatov a na poľskom veľvyslanectve by malo pôsobiť 18, nie súčasných 50 diplomatov. Litva a Poľsko v prvej reakcii na túto požiadavku oznámili, že nemajú v úmysle odvolať svojich veľvyslancov v Bielorusku na konzultácie, dodal TUT.by. Vzťahy medzi Bieloruskom a bývalými sovietskymi republikami v Pobaltí, ako aj s Poľskom sa výrazne vyostrili po augustových prezidentských voľbách, za ktorých víťaza bol bieloruskou ústrednou volebnou komisiou vyhlásený dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko. Bieloruská opozícia považuje voľby za zmanipulované a ich výsledok neuznáva. Podobný postoj zaujala aj EÚ a niekoľko ďalších štátov, ktoré uvalili na vybraných predstaviteľov bieloruského vedenia sankcie.
