BRUSEL - Diplomatické vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom sa zhoršujú, upozornil v pondelok týždenník Politico. Týka sa to nielen rozhodnutia bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka zrušiť akreditácie spravodajcom zahraničných médií, ale aj jeho výziev Litve a Poľsku, aby na svojich veľvyslanectvách v Minsku značne znížili diplomatický personál.
Lukašenko - ktorého časť členských štátov eurobloku v prezidentskej funkcii neuznáva - sa v reakcii na minulotýždňové rozhodnutie lídrov Európskej únie uvaliť sankcie na 40 osôb rozhodol pre odvetné opatrenia, ktoré zasahujú do slobody médií a narúšajú diplomatické styky so susednými štátmi.
Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí odporučilo poľským a litovským veľvyslancom v Minsku, aby výrazne znížili počet svojich diplomatických pracovníkov v krajine, pričom z Varšavy a Vilniusu odvolalo svojich vlastných veľvyslancov.
Šéf litovskej diplomacie Linas Linkevičius pre politico.eu uviedol, že ide o snahu Lukašenka "rozdeliť EÚ", a do Minska odkázal, že to sa nepodarí, lebo "EÚ je jednotná" a stojí po boku svojich diplomatov a tiež po boku bieloruského ľudu.
V rovnakom duchu sa v nedeľu v oficiálnom vyhlásení vyjadril aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Upozornil, že "pokusy bieloruských orgánov zamerať sa na niektoré členské štáty Európskej únie neuspejú v snahe oslabiť jednotu EÚ".
"Žiadosť bieloruských orgánov, aby Poľsko a Litva stiahli svojich veľvyslancov a výrazne obmedzili svoje diplomatické zastúpenie v Minsku, je neopodstatnená a poľutovaniahodná. Je to v rozpore s logikou dialógu a bude to len ďalšou izoláciou orgánov v Minsku," uviedol Borrell vo svojom vyhlásení.
Zároveň upozornil na výsledky minulotýždňového summitu EÚ, na ktorom všetci šéfovia štátov a vlád EÚ vyzvali bieloruské orgány, aby ukončili násilie a represie voči demonštrantom, prepustili všetkých zadržaných a politických väzňov, rešpektovali slobodu médií a občiansku spoločnosť a spustili celonárodný politický dialóg.
