MOSKVA - Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, v utorok v konečnom čítaní schválila návrh zákona, ktorý umožní, aby sa počas volieb hlasovalo až tri dni. Legislatívu podporilo 344 poslancov, zatiaľ čo 51 bolo proti. Informovala o tom stanica Slobodná Európa s odvolaním sa na tlačové agentúry TASS a Interfax.
Na základe tohto zákona sa príslušné volebné komisie budú môcť rozhodnúť pre viacdňový proces hlasovania. Ľudskoprávne organizácie v Rusku však túto iniciatívu tvrdo kritizujú, tvrdiac, že držiteľom moci poskytne väčšiu kontrolu nad voľbami a viac príležitostí na manipulovanie s ich výsledkami.
Viacdňové hlasovanie bolo po prvý raz uplatnené tento rok medzi 25. júnom a 1. júlom v celoštátnom referende o ústavných úpravách, ktoré okrem iného dávajú ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi možnosť kandidovať za hlavu štátu ešte v ďalších dvoch volebných obdobiach po tom, ako mu súčasný mandát vyprší v roku 2024.
Návrh zákona musí odobriť aj horná komora ruského parlamentu
Po utorkovom hlasovaní v Štátnej dume predsedníčka Ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilovová v diskusii s Putinom uviedla, že sa prerokúva i možnosť viacdňového volebného systému pre všetky druhy volieb v krajine. Pamfilovová pritom zdôraznila, že občanom sa nový hlasovací systém "páči".
Návrh zákona musí odobriť aj horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, následne z neho môže Putin svojím podpisom spraviť právoplatný zákon. Ak sa tak stane, nastávajúce všeobecné voľby naplánované na september sa budú môcť konať v novom formáte.
Podozrenie z duplicitného hlasovania
Ruská Ústredná volebná komisia poverila volebné komisie, aby otvorili zapečatené balíky s hlasovacími lístkami z tých volebných miestností, kde počas nedávneho celoštátneho hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k ústave mohlo dôjsť k situácii, že volič odovzdal svoj hlas viac ako jedenkrát.
Predpokladá sa, že ide o asi 23.000 voličov, uviedol v utorok podľa agentúry Interfax podpredseda ÚVK Nikolaj Bulajev. Zdôraznil pritom, že viac ako raz hlasovali len voliči, ktorí mali v úmysle konať v rozpore so zákonom. Dodal, že ÚVK posudzuje, či sa takéto prípady budú považovať za prečin alebo trestný čin. Cieľom prešetrovania je aj zistiť presný počet takýchto prípadov.
Známe sú už prípady opakovaného hlasovania v zahraničí, keď volič využil možnosť hlasovať poštou, ale následne odovzdal svoj hlas aj vo volebnej miestnosti. Takýmito prípadmi sa už zaoberajú orgány činné v trestnom konaní, dodal Interfax s odvolaním sa na ÚVK. Bulajev poznamenal, že ÚVK nenariadila odpečatiť archivované hlasovacie lístky prvýkrát - k tejto situácii došlo už aj počas prezidentských či iných volieb.
Podľa člena ÚVK Antona Lopatina budú v prvom rade preverené prípady, keď si volič vybavil voličský preukaz, aby v deň hlasovania mohol odovzdať svoj hlas v inej ako svojej volebnej miestnosti, ale napokon s preukazom hlasoval v mieste svojho bydliska. Preverené budú i prípady, keď sa voliči zaregistrovali na elektronické hlasovanie, ale aj tak prišli odovzdať svoj hlas do volebnej miestnosti. Člen ÚVK Nikolaj Levičev pripomenul, že štátny systém Voľby zbiera a uchováva údaje zo všetkých volebných obvodov, takže úrady majú možnosť preveriť, ako sa v tom-ktorom obvode hlasovalo.
Celoštátne hlasovanie o zmenách a doplneniach ústavy sa v Rusku konalo od 25. júna do 1. júla. Prvých šesť dní bolo možné v Moskve a Nižnonovgorodskej oblasti hlasovať prostredníctvom internetu. Účasť na tomto type hlasovania bola 93,02 percenta. O registráciu na elektronické hlasovanie požiadalo v Moskve 1,05 milióna ľudí a v Nižnonovgorodskej oblasti viac ako 139.000 potenciálnych voličov.
Celoštátne hlasovanie o zmenách a doplneniach ruskej ústavy sa zavŕšilo 1. júla. Zmeny a dodatky ústavy odobrilo 78 percent voličov, proti ich bolo 21 percent. Účinnosť nadobudli v sobotu 4. júla. Tieto zmeny okrem iného umožňujú, aby prezident Vladimir Putin zostal pri moci až do roku 2036.
