WASHINGTON - Pred pandémiou choroby COVID-19 nosil Adam Friedman, profesor a dočasný vedúci katedry dermatológie na Univerzite Georgea Washingtona, ochranné rúško alebo chirurgickú masku len zriedka. Teraz, keď slúži plné smeny v univerzitnej nemocnici, ju má na tvári až osem hodín denne. Výsledok? Tvár má zapálenú jasne červenou vyrážkou, napísal server denníka The Washington Post.
"Teraz som dermatológ a dermatologický pacient zároveň," povedal. S vlastnými pacientami sa síce osobne stretáva len v prípade, že ide o naliehavý prípad, celý deň však trávi so svojimi kolegami, a preto musí mať neustále rúško. "Sú veľmi nepríjemné," dodal.
Koža podráždená v dôsledku nosenia osobných ochranných pomôcok je rizikom dôverne známym všetkým zdravotníkom pracujúcim v prostredí, kde je nutné mať pod kontrolou šírenie infekcií. A teraz sa s ním zoznámili aj mnohí ľudia, ktorí nosia ochranné rúško na verejnosti a často si umývajú ruky.
Rúška budeme nosiť mesiace
Friedman si niekoľkokrát denne natiera tvár zvlhčujúcim krémom, aby znížil trenie medzi pokožkou a maskou - a toto opatrenie odporúča všetkým.
"Ide o vytvorenie bariéry," povedal. "Musíme chrániť svoje biologické brnenie. To znamená nepreháňať umývanie, predovšetkým mydlom, a používať zvláčňujúce prostriedky - ideálne hustejšie telové mlieko alebo krém, ktoré zvlhčí pokožku, uzavrú vlhkosť tam, kde je to potrebné, a doplní ochrannú vrstvu navyše pred všetkými tými ohavnými vecami," dodal.
"Myslím si, že vzhľadom na povahu tejto pandémie budeme nosiť rúška ešte celé mesiace," uviedol Friedman. "Kožné problémy bez správnych preventívnych a liečebných opatrení, ktoré máme k dispozícii, s najväčšou pravdepodobnosťou pretrvajú a budú čím ďalej tým častejšie," varoval.
Koža, ktorá je najväčším orgánom tela, nás chráni pred okolitým prostredím, ale môže sa poškodiť, pripomenula Dawn Davisová, dermatologička z Kliniky Mayo. "Koža je veľmi aktívnym orgánom, rovnako ako ostatné orgány v tele," uviedla. "Na rozdiel od mnohých iných orgánov sa neustále regeneruje a vytvára vlastné zvlhčujúce prostriedky. Naša koža je každý deň veľmi zaneprázdnená, bez toho, aby sme si to uvedomovali."
Nadmernú záťaž príliš často umývanej alebo pod maskou namáhanej kože prirovnala k nohám, ktoré obujeme do zle padnúcich alebo príliš tesných topánok. "V takom prípade kože vyrovnáva záťaž tvorbou pľuzgierov," povedala Davisová. "Rozdiel medzi nohou a rukou alebo tvárou je v tom, že koža na nohách je oveľa silnejšia ako koža na chrbte rúk alebo na tvári, kde nemá prirodzený mechanizmus k tvorbe pľuzgierov. Reaguje preto podráždením, suchosťou a dermatitídou," dodala.
Burrito na kožu
Odporúča preto používať hypoalergénne mydlá a umývať si ruky a tvár v teplej - nie horúcej - vode. Osušiť nie trením, ale len priložením ľanového alebo bavlneného uteráka, ktorý pokožku nedráždi toľko ako papierová utierka. Ak samotné natretie krémom alebo telovým mliekom nestačí, potom odborníčka odporúča na vrstvu krému naniesť ešte vazelínu a na noc si na ruky natiahnuť ponožky.
Pokiaľ ani to nestačí k dostatočnému zvláčneniu a zvlhčeniu pokožky, má v zálohe ošetrenie, ktorému hovorí "burrito na kožu". Umyte si ruky, osušte ich a naneste na ne dve vrstvy hypoalergénneho mlieka alebo krému. Do pohára alebo malej misky teplej vody pridajte čajovú lyžičku octu, namočte dve čisté utierky alebo látkové vreckovky, vyžmýkajte, obtočte ich okolo rúk a navrch pretiahnite ponožku.
Podobná rada funguje aj na tvár, len s tým rozdielom, že látka namočená v octovej vode sa prikladá trikrát alebo štyrikrát denne na tvár natretú dvoma vrstvami krému na približne 15 minút. Davisová tiež rada používa zinkovú masť, ktorú dobre poznajú rodičia malých detí, pretože im s ňou mažú zadočky, aby predišli zapareninám od plienok. Odporúča ju natrieť v tenkej vrstve na tvár všade, kde sa o ňu otiera rúško.
