LONDÝN - Vakcína proti ochoreniu Covid-19, ktoré spôsobuje nový koronavírus, by mohla byť dostupná už do konca tohto roka. S takýmto scenárom prichádzajú vedci z britskej Oxfordskej univerzity, ktorí sú pred ostatnými vedcami vo svete o niekoľko krokov napred. Za urýchlenie dlhého časového harmonogramu prípravy môže hlavne to, že Briti vakcínu proti koronavírusom chystajú už desaťročia a teraz bola len upravená pre zastavenie ochorenia Covid-19. Liek otestovali na šiestich opiciach, ktorí sa po vystavení veľkej dávky koronavírusu nenakazili.
Vedci z Oxfordskej univerzity priniesli dobrú správu a ak to vyjde, svitá na dobré časy. Oznámili, že vakcína proti koronavírusu SARS-CoV-2 by mohla byť pripravená už do konca tohto roka aj napriek tomu, že vývoj vakcíny trvá väčšinou roky. V celosvetovom závode o vakcínu na zastavenie šírenia koronavírusu Briti totiž napredujú o niekoľko krokov.
Základom je bezpečnosť
Ako uvádzajú noviny The New York Times, väčšina ostatných tímov musela začať s malými klinickými skúškami niekoľkých stoviek účastníkov, aby preukázala bezpečnosť. Vedci z Jennerovho univerzitného inštitútu však mali pri očkovacej látke náskok. V predchádzajúcich pokusoch sa ukázalo, že podobné očkovania - vrátane jedného proti skoršiemu koronavírusu - boli pre človeka nezávadné.
Vedci z Oxfordu teraz tvrdia, že s núdzovým schválením regulačných orgánov by mohlo byť prvých niekoľko miliónov dávok ich vakcíny k dispozícii do septembra, ak sa ukáže ako účinná. V prvej fáze sa vakcína testovala na skupine 510 zdravých dobrovoľníkov, kedy sa zisťovalo, či nemá vedľajšie účinky.
Vedci z Národného inštitútu zdravotníctva v Rocky Mountain Laboratory v Montane minulý mesiac zaočkovali šesť primátov druhu Makak rézus jednorazovými dávkami vakcíny z Oxfordu. Zvieratá boli potom vystavené veľkému množstvu vírusu, ktorý spôsobil celosvetovú pandémiu. Zatiaľ čo ostatné makaky, ktorým sa vakcína nepodala, ochoreli, tak všetkých týchto šesť zostalo zdravých aj po 28 dňoch. Povedal to Vincent Munster, vedecký pracovník, ktorý test vykonal.
"Makak rézus je ľuďom najbližší," uviedol Munster a poznamenal, že vedci stále analyzujú výsledok. Zároveň však očakáva, že sa o ňu budúci týždeň podelí s ďalšími vedcami a potom ho predloží recenzovanému časopisu. Dôležité je ale podotknúť, že imunita u opíc nie je zárukou toho, že vakcína poskytne ľuďom rovnaký stupeň ochrany. Čínska spoločnosť, ktorá nedávno začala klinickú skúšku so 144 účastníkmi, SinoVac, tiež uviedla, že jej vakcína bola účinná pri makakoch rézus.
"Je to veľmi, veľmi rýchly klinický program," uviedol Emilio Emini, riaditeľ vakcinačného programu Nadácie Billa a Melinda Gatesovej, ktorý poskytuje finančnú podporu mnohým konkurenčným snahám. Aká potenciálna vakcína sa objaví z bitky ako najúspešnejšia, je nemožné vedieť, kým nebudú k dispozícii údaje z klinických štúdií.
Je potrebná viac ako jedna vakcína
V každom prípade bude potrebná viac ako jedna vakcína, argumentoval Emini. Niektoré môžu pracovať efektívnejšie ako iné v skupinách, ako sú deti alebo starší ľudia, alebo pri rôznych dávkach. Ak budú mať viac ako jednu vakcínu vo výrobe, pomôže to tiež predchádzať rôznym výrobným prekážkam.
Oxfordský pokus ako prvý, ktorý sa dostal do takého veľkého rozsahu, aj keby zlyhal, poskytne dôležité informácie o povahe koronavírusu a o reakciách imunitného systému, ktoré môžu pomôcť vládam, darcom, farmaceutickým spoločnostiam a ďalším vedcom, ktorí lovia vakcínu.
Všetci však budú čeliť rovnakým výzvam, vrátane získania finančných prostriedkov vo výške miliónov dolárov, presvedčovanie, aby sa schvaľovali testy na ľuďoch, preukázanie bezpečnosti očkovacej látky a nakoniec preukázanie jej účinnosti pri ochrane ľudí pred koronavírusom.
Briti každopádne rozbiehajú najrozsiahlejšiu klinickú štúdiu na ľuďoch. Ich vakcína navyše využíva metódu, kedy sa časť genómu vírusu definujúci proteín, ktorým sa napája na bunku, vnesie pomocou genetického inžinierstva do iného vírusového nosiča, ktorým je adenovírus.
"Vakcíny sú dobré pre pandémie. A pandémie sú dobré pre vakcíny," uviedol na záver riaditeľ Oxfordu Jennerovho inštitútu Adrian Hill.
