MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu podpísal novelu ruskej ústavy, ktorá v strede týždňa hladko prešla ruským parlamentom. Nič iné ako Putinov súhlas sa ani neočakávalo, keďže hlavným účelom týchto zmien je zaistiť Putinovi, aby mohol zostať prezidentom až do roku 2036.
Keďže obmedzenie na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia, ktoré obsahuje aj súčasná ruská ústava, by znamenalo jeho koniec v Kremli v roku 2024, Putin si zaistil pokračovanie politickej kariéry na najvyššom poste s tradičnou ruskou vynaliezavosťou: Obmedzenie na dve po sebe idúce funkčné obdobia zostane v platnosti, no jemu by sa tie dve posledné mali akoby "anulovať" a jednoducho sa nebudú počítať.
Aby to nepôsobilo až tak okato, ústavné zmeny prirodzene nenavrhol sám Putin, ale jedna z poslankýň jeho strany Jednotné Rusko - bývalá kozmonautka a prvá žena vo vesmíre Valentina Tereškovová. Celoštátne referendum o navrhovaných zmenách sa uskutoční 22. apríla a musí ich ešte posúdiť aj Ústavný súd. Nikto však neočakáva, že by referendum či najvyššia súdna inštancia v krajine túto iniciatívu zastavili.
Šesťdesiatsedemročný Putin, bývalý agent KGB, je pri moci už vyše 20 rokov, teda dlhšie než ktorýkoľvek iný ruský či sovietsky líder od čias Josifa Stalina. Prvý raz sa stal prezidentom v roku 2000 a v tejto funkcii pôsobil do roku 2008, keď mu ústavné obmedzenia zabránili kandidovať aj na tretie funkčné obdobie. Potom sa stal premiérom a do prezidentského kresla sa vrátil v roku 2012, pričom funkčné obdobie si nechal medzičasom predĺžiť na šesť rokov. Jeho súčasný mandát mu teda má vypršať v roku 2024.
