Kláštor Jeronimo v Lisabone v predvečer podpisu Zmluvy z Lisabonu, ktorá nahradí euroústavu odmietnutú v referende Francúzmi a Holanďanmi. (Zdroj: TASR)
LISABON - Hlavy štátov a vlád 27 členských krajín Európskej únie podpísali vo štvrtok v Lisabone novú zmluvu o Európskej únii, ktorá nahrádza doterajšiu Zmluvu z Nice, a je náhradou za európsku ústavu, ktorej projekt skrachoval po zamietnutí v referendách v Holandsku a vo Francúzsku.
Nový dokument, zatiaľ neoficiálne nazývaný Lisabonská zmluva, vstúpi do platnosti po tom, ako ho ratifikujú všetky členské krajiny únie. Lisabonská zmluva by mala začať platiť od začiatku roka 2009, aby sa už podľa jej pravidiel mohli konať najbližšie voľby do Európskeho parlamentu (EP). Väčšina členských krajín únie chce zmluvu schváliť v parlamentoch. Jediným štátom, v ktorom o nej rozhodnú voliči v referende, je Írsko.
Zmluvu podpísali symbolicky v kláštore Hieronymitov, kde v roku 1985 Portugalsko podpísalo dohodu o vstupe do Európskeho spoločenstva. Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso v príhovore pred podpisom zmluvy ocenil, že všetky vlády počas vyjednávaní preukázali mimoriadnu politickú odvahu. Zároveň vyzval na rovnakú odvahu v procese ratifikácie zmluvy.
Barroso zdôraznil, že okrem toho, že Lisabonská zmluva posilní akcieschopnosť únie, má aj politický význam, pretože je to prvá zmluva, na ktorej sa dohodla Európa od Atlantiku po Čierne more, teda krajiny, ktoré kedysi rozdeľovala železná opona. "História si bude pamätať dnešný deň ako deň, keď sa otvorili nové cesty nádeje smerom k európskemu spoločenstvu," vyhlásil pred začiatkom slávnostného podpisovania zmluvy portugalský premiér José Socrates.
Lisabonská zmluva má umožniť efektívne fungovanie únie potom, ako sa počet jej členov zvýšil z 15 na terajších 27. Zmluva z Nice z roku 2001 umožnila prijatie nových členov, prevažne postkomunistických krajín strednej a východnej Európy. Lisabonská zmluva umožňuje ďalšie rozširovanie európskeho bloku.
Podpis novej zmluvy o Európskej únii je hlavným bodom prvého dňa rokovania európskeho summitu. Po štvrtkovom podpise zmluvy v Lisabone členovia Európskej rady odcestujú do Bruselu, kde bude summit v piatok pokračovať. Hoci decembrový summit sa pravidelne koná v Bruseli, Portugalsko trvalo na tom, aby prvý deň summitu prebehol v Lisabone. Konečný text zmluvy sa totiž dohodol za predsedníctva Portugalska a krajina si želá, aby sa dokument volal Lisabonská zmluva.
Nová zmluva zoštíhli Európsky parlament z terajších 785 poslancov na 750. Klesne aj počet eurokomisárov. Od roku 2014 nebude mať v Európskej komisii svojho zástupcu každý členský štát. EK vrátane jej predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa bude skladať z takého počtu členov, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov.
Členovia EK sa budú vyberať spomedzi členských štátov na základe rotácie medzi V záujme efektívnejšieho fungovania sa zmení počet hlasov, ktoré jednotlivé krajiny majú pri prijímaní rozhodnutí v Rade Európskej únie. Zároveň sa zvýši počet oblastí, vrátane spolupráce v súdnictve a v boji proti kriminalite, v ktorých sa nebude rozhodovať jednomyseľne, ale väčšinou hlasov. Zruší sa systém rotujúceho predsedníctva, v ktorom sa v polročných intervaloch striedajú jednotlivé členské krajiny.
Tento systém nahradí nová funkcia predsedu Európskej rady, ktorý sa bude voliť na dva a pol roka s tým, že post môže zastávať maximálne päť rokov. Post vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vznikne zlúčením funkcie terajšieho Vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú politiku, ktorú zastáva Javier Solana, a funkcie eurokomisára pre vonkajšie záležitosti, ktorú teraz vykonáva Benita Ferrerová-Waldnerová.
Na základe Lisabonskej zmluvy bude pre členské krajiny právne záväzná Charta základných práv. Písomné garancie, že sa ich to netýka, si vyjednali Veľká Británia a Poľsko, ktoré si chcú zachovať nezávislosť súdnictva v oblasti pracovného a sociálneho práva.
Prehľad základných bodov novej zmluvy >>
Zmluvu podpísali symbolicky v kláštore Hieronymitov, kde v roku 1985 Portugalsko podpísalo dohodu o vstupe do Európskeho spoločenstva. Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso v príhovore pred podpisom zmluvy ocenil, že všetky vlády počas vyjednávaní preukázali mimoriadnu politickú odvahu. Zároveň vyzval na rovnakú odvahu v procese ratifikácie zmluvy.
Barroso zdôraznil, že okrem toho, že Lisabonská zmluva posilní akcieschopnosť únie, má aj politický význam, pretože je to prvá zmluva, na ktorej sa dohodla Európa od Atlantiku po Čierne more, teda krajiny, ktoré kedysi rozdeľovala železná opona. "História si bude pamätať dnešný deň ako deň, keď sa otvorili nové cesty nádeje smerom k európskemu spoločenstvu," vyhlásil pred začiatkom slávnostného podpisovania zmluvy portugalský premiér José Socrates.
Lisabonská zmluva má umožniť efektívne fungovanie únie potom, ako sa počet jej členov zvýšil z 15 na terajších 27. Zmluva z Nice z roku 2001 umožnila prijatie nových členov, prevažne postkomunistických krajín strednej a východnej Európy. Lisabonská zmluva umožňuje ďalšie rozširovanie európskeho bloku.
Podpis novej zmluvy o Európskej únii je hlavným bodom prvého dňa rokovania európskeho summitu. Po štvrtkovom podpise zmluvy v Lisabone členovia Európskej rady odcestujú do Bruselu, kde bude summit v piatok pokračovať. Hoci decembrový summit sa pravidelne koná v Bruseli, Portugalsko trvalo na tom, aby prvý deň summitu prebehol v Lisabone. Konečný text zmluvy sa totiž dohodol za predsedníctva Portugalska a krajina si želá, aby sa dokument volal Lisabonská zmluva.
Nová zmluva zoštíhli Európsky parlament z terajších 785 poslancov na 750. Klesne aj počet eurokomisárov. Od roku 2014 nebude mať v Európskej komisii svojho zástupcu každý členský štát. EK vrátane jej predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa bude skladať z takého počtu členov, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov.
Členovia EK sa budú vyberať spomedzi členských štátov na základe rotácie medzi V záujme efektívnejšieho fungovania sa zmení počet hlasov, ktoré jednotlivé krajiny majú pri prijímaní rozhodnutí v Rade Európskej únie. Zároveň sa zvýši počet oblastí, vrátane spolupráce v súdnictve a v boji proti kriminalite, v ktorých sa nebude rozhodovať jednomyseľne, ale väčšinou hlasov. Zruší sa systém rotujúceho predsedníctva, v ktorom sa v polročných intervaloch striedajú jednotlivé členské krajiny.
Tento systém nahradí nová funkcia predsedu Európskej rady, ktorý sa bude voliť na dva a pol roka s tým, že post môže zastávať maximálne päť rokov. Post vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vznikne zlúčením funkcie terajšieho Vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú politiku, ktorú zastáva Javier Solana, a funkcie eurokomisára pre vonkajšie záležitosti, ktorú teraz vykonáva Benita Ferrerová-Waldnerová.
Na základe Lisabonskej zmluvy bude pre členské krajiny právne záväzná Charta základných práv. Písomné garancie, že sa ich to netýka, si vyjednali Veľká Británia a Poľsko, ktoré si chcú zachovať nezávislosť súdnictva v oblasti pracovného a sociálneho práva.
Prehľad základných bodov novej zmluvy >>
