LONDÝN - Šéfovia štátov a vlád členských krajín NATO sa v dňoch 3.-4. decembra zídu v Británii na summite Severoatlantickej aliancie. Slovensko budú na tejto vrcholnej schôdzke zastupovať prezidentka Zuzana Čaputová, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a minister obrany Peter Gajdoš.
Lídri krajín NATO si v utorok na recepcii v Buckinghamskom paláci v Londýne pripomenú 70. výročie Aliancie. Zasadnutie Severoatlantickej rady (NAC) je naplánované na stredu. NAC je hlavným politickým rozhodovacím orgánom NATO, uvádza sa na oficiálnej webovej stránke Aliancie. Každú z 29 členských štátov zastupuje stály predstaviteľ na úrovni veľvyslanca. Stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri NATO je Radovan Javorčík.
Stáli predstavitelia jednotlivých členských krajín sa stretávajú najmenej raz do týždňa. Zasadnutie NAC na úrovni ministrov zahraničných vecí sa koná dvakrát ročne. Trikrát do roka sa v rámci rady stretávajú ministri obrany a príležitostne sa koná summit, na ktorom sú jednotlivé členské krajiny zastúpené šéfmi štátov a vlád.
Posledné takéto zasadnutie sa uskutočnilo v júli 2018 v Bruseli. Slovensko na ňom zastupoval vtedajší prezident Andrej Kiska. Ministri zahraničných vecí dvanástich zakladajúcich štátov podpísali 4. apríla 1949 tzv. Washingtonskú zmluvu, ktorou NATO (North Atlantic Treaty Organization) vzniklo. Zmluva vstúpila do platnosti 24. augusta 1949. Slovensko sa stala členskou krajinou NATO v roku 2004.
Prvým generálnym tajomníkom NATO bol v rokoch 1952-57 lord Hastings Lionel Ismay z Británie. V súčasnosti je generálnym tajomníkom NATO Jens Stoltenberg.
Vzťahy medzi Ankarou a Moskvou nie sú alternatívou k spojencom v NATO, povedal Erdogan
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že vzťahy medzi Ankarou a Moskvou nie sú alternatívou k vzťahom s ostatnými spojencami v rámci NATO. Podľa agentúry TASS to turecký prezident uviedol v utorok na tlačovej konferencii v Ankare pred odletom do Londýna, kde sa v utorok a stredu zúčastní na summite NATO. "Rusko zostáva jedným z hlavných partnerov Turecka. Naše vzťahy s Ruskom nie sú alternatívou k väzbám s ostatnými spojencami, ale naopak, dopĺňajú sa (navzájom)," poznamenal Erdogan.
Turecký prezident zdôraznil, že Rusko je dôležitým hráčom na globálnej politickej scéne. Summit NATO v Británii sa podľa Erdogana zameria na vzťahy členských štátov NATO s Ruskom a Čínou. Dodal, že jeho krajina podporuje produktívnu spoluprácu s Čínou, ktorú Ankara "tiež považuje za rastúcu veľmoc".
Podľa utorkového vydania britského denníka The Guardian chce Erdogan na dnešnom stretnutí s britským premiérom Borisom Johnsonom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou žiadať, aby Európa podporila jeho plán na vytvorenie tzv. bezpečnej zóny na severe Sýrie a pomohla Turecku pri obnove tejto časti Sýrie.
Erdogan podľa britského denníka chce tiež kriticky poukázať na to, že spojenci z NATO nechali Turecko osamotené v boji proti terorizmu, najmä proti kurdským ozbrojencov z Oddielov ľudovej sebaobrany (YPG). The Guardian dodal, že Macrona rozhnevalo nedávne turecké rozhodnutie napadnúť Sýriu i spôsob, akým bolo toto rozhodnutie prijaté po konzultácii s jedným zo spojencov v NATO - Spojenými štátmi.
Macron vtedy varoval, že invázia tureckých jednotiek na sever Sýrie spôsobí humanitárnu katastrofu, oslabí vedúcu úlohu YPG pri potláčaní džihádistickej organizácie Islamský štát (IS) a skomplikuje úsilie o mierové urovnanie v celej Sýrii. The Guardian pripomenul, že Británia a Nemecko sú síce kritické ku krokom Turecka, ale sú tiež presvedčené, že by bolo veľkým strategickým omylom, keby kritika na adresu Ankary spôsobila, že Turecko opustí NATO a začne upevňovať svoje rodiace sa spojenectvo s Ruskom a jeho prezidentom Vladimirom Putinom.
Britský denník poznamenal, že prezident USA Donald Trump, ktorý podporil Erdoganovo rozhodnutie napadnúť severnú Sýriu, sa na utorkovej schôdzke v sídle britského premiéra na londýnskej Downing Street nemá zúčastniť.
Erdogan hrozí zablokovaním plánov NATO na posilnenie obrany v Pobaltí
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan hrozí, že jeho krajina zmarí plán NATO na obranu pobaltských štátov, ak Severoatlantická aliancie neuzná, že kurdské ozbrojené skupiny predstavujú teroristickú hrozbu, ktorú je potrebné riešiť. Podľa agentúry AFP sa Erdogan v tomto zmysle vyjadril v utorok v Ankare pred odletom na summit NATO v Londýne.
Táto vrcholná schôdzka sa koná pri príležitosti 70. výročia založenia aliancie a podľa AFP bude poznamenaná napätými vzťahmi s Tureckom najmä v súvislosti s jeho nákupom ruských systémov protivzdušnej obrany S-400 a s jeho nedávnou ofenzívou v severnej Sýrii.
Britský denník The Guardian v utorok na svojom webe zverejnil správu, že Turecko odmieta tvrdenia, že "vydiera NATO", keď blokuje vojenský plán pre Pobaltie a Poľsko, pokiaľ Ankara nedostane podporu pre svoje úsilie o porážku ozbrojených síl sýrskych Kurdov - Oddielov ľudovej sebaobrany (YPG) - na svojich hraniciach.
Turecko podľa denníka ústami nemenovaného vládneho úradníka pripomína, že ako člen NATO má právo vetovať akýkoľvek návrh. "NATO je inštitúcia, v ktorej má Turecko plné práva veta," a to v politickej aj vojenskej oblasti", uviedol nemenovaný predstaviteľ tureckej vlády. Spresnil tiež, že "neexistuje nič také ako vydieranie Tureckom - takéto vyhlásenie je neprijateľné."
Macronove tvrdenia o NATO sú podľa Trumpa urážlivé
Americký prezident Donald Trump kritizoval v utorok v Londýne, kde sa začína summit Severoatlantickej aliancie, tvrdenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, podľa ktorého NATO zažíva "mozgovú smrť". Označil ho za veľmi urážlivé voči zvyšným 28 členským štátom NATO. "NATO plní významný účel," povedal Trump. "Nikto nepotrebuje NATO viac než Francúzsko," poznamenal s tým, že Macron podľa neho niekedy robí veci, ktoré sú pre Francúzsko kontraproduktívne.
Trump - ktorý sa má počas utorka v rámci summitu NATO s Macronom stretnúť - je podľa svojich slov prekvapený, že Francúzsko sa, ako to nazval, "zrieka Severoatlantickej aliancie". Macron sa totiž v novembri v rozhovore pre týždenník The Economist posťažoval na nedostatočnú koordináciu medzi Európou a Spojenými štátmi v rámci NATO a na jednostranné agresívne kroky v Sýrii podnikané Tureckom ako kľúčovým členom Aliancie.
Trump ďalej oznámil, že nebude zasahovať do predvolebnej kampane v Británii, kde sa 12. decembra uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Takisto avizoval, že počas summitu sa stretne s britským premiérom Borisom Johnsonom, píše agentúra AFP.
Trump uviedol, že brexit podporuje, a dokonca ho údajne predpovedal, povedal na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, napísal spravodajský portál Sky News. "Nebudem do (volieb) zasahovať, ale Boris (Johnson) je veľmi schopný a myslím si, že odvedie veľmi dobrú prácu," dodal. Lídri krajín NATO si v utorok na recepcii v Buckinghamskom paláci v Londýne pripomenú 70. výročie Aliancie. Zasadnutie Severoatlantickej rady (NAC) je naplánované na stredu.
Stoltenberg a Trump hovorili o výdavkoch na obranu a výzvach NATO
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg absolvoval v utorok v Londýne stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, uvádza sa na oficiálnej webovej stránke aliancie. NATO podľa Stoltenberga napreduje najmä v oblasti zdieľania finančnej záťaže. Vedúce postavenie Spojených štátov v oblasti výdavkov na obranu má podľa neho skutočný význam.
"Kanada a európske krajiny NATO prispeli od roku 2016 na svoju obranu sumou 130 miliárd dolárov (viac ako 117 miliónov eur)," povedal. Do roku 2024 má táto suma dosiahnuť v prepočte viac ako 360 miliárd eur. To podľa Stoltenberga robí Alianciu silnejšou a ukazuje, že v období, keď sa svet mení, sa NATO prispôsobuje.
Stoltenberg a Trump takisto hovorili o ďalšom zdokonalení v oblasti pripravenosti spojeneckých síl, boji proti terorizmu, kontrole zbrojenia a o vzťahoch NATO s Ruskom a Čínou. V Británii sa v dňoch 3.-4. decembra koná summit Severoatlantickej aliancie, na ktorom sa stretávajú šéfovia štátov a vlád jej členských krajín. Slovenskú republiku zastupujú prezidentka Zuzana Čaputová, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a minister obrany Peter Gajdoš.
