BERLÍN - V úvode oficiálnych osláv pádu Berlínskeho múru prijal v sobotu nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier prezidentov štyroch štátov Vyšehradskej skupiny (V4) - Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska. Do Berlína ich pozval, aby ocenil dôležitú úlohu ich krajín pri strhnutí železnej opony v Európe a pri páde múru v Berlíne pred 30 rokmi. Informovala o tom agentúra DPA.
Steinmeier privítal slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú, českého prezidenta Miloša Zemana, Andrzeja Dudu z Poľska a Jánosa Ádera z Maďarska dopoludnia vo svojom sídle, zámku Bellevue. Následne sa s nimi, nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ďalšími hosťami, pamätníkmi i školákmi zúčastnil na spomienke pri ústrednom Pamätníku Berlínskeho múru na ulici Bernauer Straße. Čaputová po popoludňajšom návrate z Berlína poskytla médiám stanovisko.
VIDEO Čaputovej vyjadrenie po návrate z Nemecka:
Prezidentka po prílete z Nemecka na Slovensko v sobotu popoludní médiám povedala, že je dôležité okrem pripomínania si 30. výročia zmeny aj to, aby bola táto zmena dotiahnutá do konca. "Aby ľudia cítili efekty zmeny a dôstojnosť života bežných ľudí sa zlepšovala. Aby to nebolo iba o pripomínaní si hodnôt, ale o reálnych zmenách v životoch ľudí," skonštatovala Čaputová.
Taktiež uviedla, že sa spoločne s prezidentmi Nemecka, Česka, Poľska a Maďarska rozprávala aj o aktuálnej situácii v rámci Európskej únie a delili sa o svoje osobné skúsenosti spred 30 rokov. "Máme kus spoločných dejín, ale zároveň aj isté špecifiká v historickom vývoji," podotkla.
"Pokojná revolúcia znamená predovšetkým prevziať zodpovednosť, žiť toleranciu, dbať na demokraciu a ľudské práva a brániť ich a naplňovať životom sen o jednotnej Európe," povedal na podujatí riaditeľ Nadácie Berlínskeho múru Axel Klausmeier.
Prezidenti Nemecka a krajín V4 následne navštívia tiež neďaleký Pamätník Vyšehradskej štvorky, aby si spoločne pripomenuli aj prínos krajín V4 k pádu Berlínskeho múru z 9. novembra 1989.
Pri spomienkach účastníci okrem iného vkladajú do múru ruže na pamiatku jeho obetí a zapaľujú sviečky ako pripomienku odvahy východonemeckej opozície z jesene 1989, píše DPA.
Ulica Bernauer Straße je považovaná za symbol rozdelenia Nemecka. Keď v roku 1961 vznikol Berlínsky múr, nachádzali sa domy na tejto ulici vo Východnom Nemecku, chodník však už v Západnom Nemecku.
Proces podľa Čaputovej ešte neskončil
Pád Berlínskeho múru nie je len symbolom konca rozdelenia jedného mesta a jednej krajiny. Spolu so slobodnými voľbami v Poľsku, paneurópskym piknikom v Maďarsku a Nežnou revolúciou v Československu tvorí jeden fascinujúci príbeh vzájomnej pomoci, solidarity a túžby po slobode a demokracii. Napísala prezidentka SR Zuzana Čaputová na Facebooku.
„Som presvedčená, že tento príbeh sa neskončil pádom komunistických režimov, ale pokračoval zjednotením Nemecka, transformáciou strednej Európy a pokračuje dodnes ako príbeh zjednotenej Európy,“ píše Čaputová na sociálnej sieti.
Pád Berlínskeho múru pred 30 rokmi bol azda najviditeľnejším dôkazom meniaceho sa sveta. Povedal to predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) pri príležitosti sobotňajšieho 30. výročia pádu Berlínskeho múru.
Pellegrini súhlasí s tým, že sa svet stále mení
Po páde Berlínskeho múru prišla podľa premiéra o týždeň neskôr očakávaná nová éra aj do vtedajšieho Československa. "Priniesla množstvo zmien - mnohé veľmi potrebné a prospešné, ale aj viaceré živelné a nebezpečné. Aj dnes sa svet výrazne mení a Slovensko žije v očakávaní novej éry," napísal na sociálnej sieti Pellegrini. Ako podotkol, je však potrebné priniesť zodpovedné zmeny, ktoré pomôžu udržať krok so svetovými trendmi a priniesť lepší život všetkým ľuďom na Slovensku.
Od pádu Berlínskeho múru uplynulo v sobotu 30 rokov. Berlínsky múr sa stal najznámejším symbolom studenej vojny. Viac ako 28 rokov rozdeľoval nielen Nemecko, ale aj Európu i celý svet. Pri pokuse o prekonanie 155 kilometrov dlhej a 3,6 metra vysokej nenávidenej stavby zahynulo minimálne 138 ľudí.
