MADRID - Starostovia vyše 800 miest a obcí v španielskom regióne Katalánsko vyzvali v sobotu úrady v Madride, aby udelili tomuto regiónu právo na určenie si vlastnej budúcnosti. Výzva zaznela spolu s protestom separatistov, ktorý sa bude konať v priebehu dňa v Barcelone.
Touto katalánskou metropolou už dva týždne otriasajú protesty vyvolané uväznením deviatich katalánskych politikov a aktivistov na deväť až 13 rokov za pokus o dosiahnutie nezávislosti Katalánska z roku 2017, ktorý španielske súdy vyhlásili za ilegálny.
Starostovia 814 z celkovo 947 miestnych magistrátov sa zišli v centrále regionálnej vlády, kde katalánskemu lídrovi Quimovi Torrovi odovzdali dokument, ktorého kľúčový odkaz - slobodu pre politických väzňov, dialóg a sebaurčenie - všetci z nich podporujú, informuje tlačová agentúra Reuters.
"Vaša prítomnosť je znakom jednoty, ktorá je nevyhnutná v boji proti utláčaniu. Musíme byť schopní vytvoriť republiku slobodných mužov a žien, prekonať konfrontačnú dynamiku konštruktívnou," povedal starostom Torra.
Stretnutím sa začal deň protestov, ktoré vyvrcholia pochodom cez centrum mesta. Organizátori si od nich sľubujú, že prilákajú najväčší počet ľudí od vynesenia rozsudku nad uväznenými Kataláncami. Organizátori si prajú pokojný priebeh pochodu, avšak niektoré z minulotýždňových protestov boli poznačené násilím vrátane zrážok medzi demonštrantami a políciou. Torra v rozhovore pre Reuters minulý týždeň uviedol, že vyzval Madrid na začatie rokovaní o možnosti druhého referenda o suverenite Katalánska.
Hlavné španielske strany vrátane menšinovej socialistickej vlády sústavne odmietajú akékoľvek kroky, ktoré by mohli viesť k vyhláseniu nezávislosti tohto regiónu na severozápade krajiny. Madrid danú politiku potvrdil aj v uplynulých dňoch, keď sa krajina pripravuje na parlamentné voľby, ktoré sa budú konať 10. novembra.
Samotní katalánski voliči sú ohľadom otázky nezávislosti rozdelení. Stúpenci pokračujúcej jednoty so Španielskom usporiadajú v nedeľu v Barcelone konkurenčné zhromaždenie. Zúčastnia sa na ňom i lídri dvoch hlavných stredopravicových strán krajiny - Ľudovej strany (PP) a Občania (Ciudadanos).