VARŠAVA – Pakt Molotov - Ribbentrop a následný útok ZSSR na Poľsko pred 80 rokmi bol zradou poľského štátu, pretože vylúčil akékoľvek šance na obranu krajiny, ktorú predtým napadlo nacistické Nemecko. Sovietska propaganda však desaťročia klamala o týchto tragických udalostiach. Moderné Rusko robí to isté a mnohí jeho obyvatelia stále nevedia, k čomu 17. septembra 1939 došlo.
Podľa Analytického centra Jurija Lewadu, na ktoré sa odvoláva portál fakt.pl, takmer polovica (44 percent) Rusov nevie, čo sa stalo 17. septembra 1939. Iba 10 percent opýtaných vedelo, že „podľa tajného protokolu k paktu Molotov-Ribbentrop bolo Poľsko rozdelené medzi nacistické Nemecko a Sovietsky zväz“. To je veľmi málo, najmä v porovnaní s 8 percentami respondentov, ktorí mali uviesť, že „ZSSR 17. septembra 1939 podal pomocnú ruku obyvateľom západného Bieloruska a západnej Ukrajiny“. Existuje aj iné hodnotenie samotného paktu Ribbentrop-Molotov, ktorý bolo podpísaný necelý mesiac pred sovietskym útokom na Poľsko. Poliaci o ňom hovoria ako o zrade, ale polovica Rusov ho jednoducho popiera.
17. september 1939: Bol to akt agresie alebo bratská pomoc? Prístup k udalostiam spred 80 rokov je okrem iného podmienený minulým systémom. Počas existencie ZSSR prevládalo tvrdenie o „bratskej pomoci ľuďom západného Bieloruska a západnej Ukrajiny“.
Hoci sa politický systém na východe zmenil, rétorika týchto udalostí sa zmenila iba mierne. Áno, hovorí sa o „sovietskej invázii do Poľska“ alebo o „poľskom pochode Červenej armády“, zdôrazňuje sa však, že Sovietsky zväz bol takmer nútený tak urobiť. A to, ako tvrdia niektorí ruskí historici, vinou Poľska, ktoré sa malo pokúšať o spojenectvo s Tretou ríšou. Pakt Ribbentrop-Molotov bol vraj preto strategickým krokom, ktorý odohnal strašidlo poľsko-nemeckého útoku na ZSSR.
“Poľsko sa nachádza v zóne fašistického bloku a snaží sa zachovať si relatívnu nezávislosť svojej zahraničnej politiky “– čítame v jednom zo sovietskych dokumentov z marca roku 1938, ktoré Rusko nedávno uverejnilo. Presnejšie povedané, čítame to v správe vtedajšieho hlavného veliteľa Červenej armády Borisa Šapošnikova, ktorý opísal údajné plány poľsko-nemeckého útoku na Sovietsky zväz. Aj keď táto správa bola napísaná iba na základe špekulácií Šapošnikova, jej nedávne zverejnenie ju Rusom predstavuje ako „ochranu historickej pravdy“. „Pravdy“, ktorú mnohí Poliaci vnímajú ako ďalší pokus o falšovanie histórie alebo zbavenie sa zodpovednosti za agresiu.
17. september nefunguje v ruskom vedomí ako dôležitý dátum. Rusi pripisujú osobitný význam 22. júnu 1941, keď Tretia ríša zaútočila na ZSSR. 17. september je zatlačený do hlbín zabudnutia aj vďaka negatívnym hodnoteniam zahraničných historikov. Rusi označujú tento deň skôr ako „bratskú pomoc“ než brutálny útok na svojich susedov.
