MOSKVA - Prepadnutím Sovietskeho zväzu v noci z 21. júna na 22. júna 1941 začala nemecká hitlerovská armáda realizovať operáciu Barbarossa. Zúčastnilo sa na nej vyše 3,5 milióna vojakov, 3500 tankov a 3000 lietadiel. Nemecké letectvo zasadilo masívne údery na letiská, železničné uzly a námorné vojenské základne, na miesta stálej dislokácie vojsk a na mnohé mestá do hĺbky 250-300 kilometrov od štátnych hraníc ZSSR, približuje agentúra RIA-Novosti. V sobotu 22. júna si Ruská federácia pripomenie 78 rokov od začiatku Veľkej vlasteneckej vojny.
Čierny deň histórie, ktorej sa Rusko nikdy nezbaví: Spojenectvo s nacistami prinieslo skazu
Ako na svojej webovej stránke informoval slovenský Ústav pamäti národa (ÚPN), do vojny, dobovou propagandou označovanej ako ťaženie proti boľševizmu, sa zapojili aj viaceré štáty v nemeckej sfére vplyvu - Rumunsko, Maďarsko, Taliansko či Fínsko, a jedným z nemeckých spojencov bola aj Slovenská republika (1939-1945).
ÚPN zdôraznil, že vstup do vojny sa udial neústavným spôsobom - obídením zákonodarného zboru, Snemu Slovenskej republiky. Bez ohľadu na to 24. júna 1941 prekročila Rýchla skupina (od 8. júla premenovaná na Rýchlu brigádu) ako prvá slovenská formácia hranice ZSSR. Za ňou postupoval armády zbor s 50-tisíc mužmi.
Stalin neveril v porušenie zmluvy s Nemcami
Najvyšší sovietsky predstaviteľ Josif Vissarionovič Stalin (vlastným menom Džugašvili) pred začiatkom útokov dostal od rozviedky niekoľko varovaní o vpáde Nemecka do ZSSR, ale neveril, že by bol Adolf Hitler porušil Zmluvu o neútočení, známu ako Ribbentropov-Molotovov pakt z 23. augusta 1939.
V zmluve, ktorú podpísali minister zahraničných vecí Ulrich Friedrich Wilhelm Joachim Ribbentrop a predseda Rady ľudových komisárov Viačeslav Michajlovič Molotov, sa obe krajiny zaviazali, že nepoužijú vojenskú silu proti druhej strane a nespoja sa s jej nepriateľmi.
Nemeckú ofenzívu zastavili až obranné opatrenia počas zimného ťaženia (1941-1942) Nemcov na Moskvu. Vtedy prvýkrát padol mýtus o neporaziteľnosti nemeckej armády. Na prelome rokov 1942 a 1943 prešla sovietska armáda do definitívneho protiútoku, postupovala cez Európu a v máji 1945 dobyla Berlín.
Blitzkrieg nevyšiel
Podľa smernice č. 21 mal byť Sovietsky zväz porazený počas jedného ťaženia s bleskovým priebehom (Blitzkrieg). Veľká vlastenecká vojna trvala 1418 dní a nocí a skončila sa v máji 1945 porážkou štátov fašistického bloku. Podľa tlačovej agentúry RIA Novosti prišiel ZSSR počas vojny o 26,6 milióna obyvateľov. Z nich 8,7 milióna zahynulo na bojiskách, ďalšie milióny ľudí na nacistami okupovaných územiach, vo vyhladzovacích táboroch a na nútených prácach v Nemecku a jeho satelitoch a 2,16 milióna osôb zomrelo v zajatí.
Deň pamiatky a smútku
Pre občanov bývalého ZSSR aj súčasnej Ruskej federácie je 22. jún, prepadnutie krajiny a začiatok Veľkej vlasteneckej vojny, jedným z najsmutnejších dátumov v dejinách. Do roku 1992 nebol deň začiatku Veľkej vlasteneckej vojny oficiálnym pamätným dňom. Prezídium Najvyššieho Sovietu Ruskej federácie 13. júla 1992 rozhodlo, že začiatok Veľkej vlasteneckej vojny sa bude nazývať Dňom pamiatky obrancov vlasti. Nariadením prezidenta Ruska z 8. júna 1996 sa názov tohto dňa zmenil na Deň pamiatky a smútku.
Blesková operácia ZSSR: VIDEO Najväčšie deportácie z Pobaltia, desaťtisíce ľudí vyhnali na Sibír
Prezident Vladimir Putin nariadením z 24. októbra 2007 podpísal novelu zákona, podľa ktorej 22. jún nesie názov Deň pamäti a smútku - deň začiatku Veľkej vlasteneckej vojny. V Rusku v ten deň spúšťajú zástavy na pol žrde, neorganizujú sa zábavné podujatia a nevysielajú sa zábavné programy ani relácie v televízii a v rozhlase.
