LONDÝN - Na 33 rokov väzenia odsúdil v utorok londýnsky súd jedného z neúspešných útočníkov na londýnsky dopravný systém z 21. júla 2005. Tridsaťštyriročný Manfo Kwaku Asiedu sa priznal k sprisahaniu za účelom spôsobenia výbuchu.
Pred samotným útokom však stratil nervy a svoj ruksak naplnený výbušninami odhodil v parku. Štyroch ďalších neúspešných atentátnikov odsúdil súd už v júli na doživotie s tým, že za mrežami musia ostať najmenej 40 rokov. Porota uznala Muktara Saida Ibrahima (29), Yassina Omara (26), Hussajna Osmana (28) a Ramziho Mohammeda (25) vinnými zo sprisahania za účelom vraždy. Na vine ďalších dvoch obvinených - Asiedu a Adela Yahya (24) sa porote vtedy nepodarilo dohodnúť. Yahyu, ktorý z Británie odišiel do Etiópie ešte pred útokmi, odsúdili v pondelok na šesť rokov a deväť mesiacov za "získavanie informácií potrebných pre teroristov".
Omar a Mohammed sa pokúsili bomby odpáliť v dvoch vozňoch metra, o niekoľko hodín neskôr zlyhala Ibrahimova bomba umiestnená v londýnskom poschodovom autobuse. Osmana obžalovali z pokusu o odpálenie bomby v tretej súprave podzemnej dráhy. Odsúdení, všetci moslimovia afrického pôvodu, tvrdili, že bomby neboli skutočné, ale boli len protestom proti účasti Británie vo vojne v Iraku zameraným na postrašenie ľudí, a nie na zabíjanie.
Vyšetrovatelia počas šesťmesačného procesu potvrdili, že bomby boli schopné výbuchu, nevedeli však povedať, prečo zlyhali. Batohy s výbušninami tiež obsahovali klince, skrutky a ďalšie kovové čiastočky, ktoré mali umocniť ničivý účinok. Polícia je presvedčená, že cieľom nemalo byť metro ani autobus. Pôvodný cieľ vyšetrovatelia nepoznajú. Pre metro a autobus sa odsúdení rozhodli až po úspešných útokoch zo 7. júla, pri ktorých zahynulo 52 ľudí.
Omar a Mohammed sa pokúsili bomby odpáliť v dvoch vozňoch metra, o niekoľko hodín neskôr zlyhala Ibrahimova bomba umiestnená v londýnskom poschodovom autobuse. Osmana obžalovali z pokusu o odpálenie bomby v tretej súprave podzemnej dráhy. Odsúdení, všetci moslimovia afrického pôvodu, tvrdili, že bomby neboli skutočné, ale boli len protestom proti účasti Británie vo vojne v Iraku zameraným na postrašenie ľudí, a nie na zabíjanie.
Vyšetrovatelia počas šesťmesačného procesu potvrdili, že bomby boli schopné výbuchu, nevedeli však povedať, prečo zlyhali. Batohy s výbušninami tiež obsahovali klince, skrutky a ďalšie kovové čiastočky, ktoré mali umocniť ničivý účinok. Polícia je presvedčená, že cieľom nemalo byť metro ani autobus. Pôvodný cieľ vyšetrovatelia nepoznajú. Pre metro a autobus sa odsúdení rozhodli až po úspešných útokoch zo 7. júla, pri ktorých zahynulo 52 ľudí.
