MINSK - Keď mala Julia 4 roky, rodičom sa stratila vo vlaku. Odvtedy svojho malého anjelika nevideli, hoci ho zúfalo hľadali. Po dvadsiatich rokoch sa však stal zázrak. Julia sa našla živá a zdravá.
Bol rok 1999. Štvorročné dievčatko sa viezlo vo vlaku so svojimi rodičmi. Rodina spala, keď došlo k jeho únosu. Vlak smeroval z Minska do mesta Osipovič.
Zúfalí rodičia po svojej dcére pátrali celé týždne. „Dva dni otec s matkou blúdili po nádražiach a dúfali, že svoje dieťa nájdu. Pýtali sa pouličných predavačov, lepili jeho fotografie, oslovovali pasažierov, prezerali studne v okolí. Keď pátranie k ničomu neviedlo, obrátili sa na políciu,“ opísala pre tamojšie médiá hovorkyňa Ministerstva vnútra Bieloruska Olga Čemodanovová.
Po dievčatku sa akoby zľahla zem. Polícia už jeho rodičov začala podozrievať, že ho zabili. K ničomu totiž neviedlo ani celoštátne pátranie. Rodičia sa po dvoch rokoch dokonca odsťahovali ďalej od železničnej stanice, pretože vlaky im pripomínali stratu milovanej dcéry.
Po dvoch desaťročiach vyplávala na povrch pravda. Julia zmizla po tom, čo ju uniesla neznáma dvojica do Ruska. Tam skončila v detskom domove. Netušila, že v inom štáte má biologických rodičov.
Juliin život bol pekný. Adoptovali si ju manželia, ktorí ju vychovávali v láske a ktorí dbali na jej vzdelanie. „S Juliou som sa zoznámil nedávno, niekedy v marci. Hovorila mi o svojej situácii, o tom, že je sirota. Keď mi povedala, ako pátrala po svojej minulosti a nič nenašla, rozhodol som sa, že skúsim nejakú informáciu pohľadať. Veď máme dobu internetu...,“ povedal jej priateľ Ilja Krjukov (24).
Mladík prišiel na stopu po tom, ako do vyhľadávača zadal kľúčové slová „dievčatko Julia, stratené dieťa, 4 roky“. Následne na jednom bieloruskom webe našiel správu o nezvestnom dievčatku, ktoré sa stratilo v Bielorusku vo vlaku. Podľa neho opis hľadanej osoby (farba očí, črty tváre) sedel s jeho priateľkou, vrátane jazvy na hlave. Za niekoľko týždňov tak dokázal dohľadať viac údajov než polícia za 20 rokov. Ilja so svojimi zisteniami konfrontoval políciu, tá mu uverila a dohodla stretnutie s bieloruskými rodičmi.
#розыск Моисеенко Юлия Викторовна, 1995 г.р. http://t.co/tpylDuUs pic.twitter.com/VQYN0Gf8
— МВД Беларуси (@mvd_by) 14. februára 2013
Julie si z únosu veľa nepamätá. Vybavuje si len útržky. Spomína si na brata a sestru a že ju v roku 1999 našli na stanici v Rusku. „Som vďačná všetkým, svojim biologickým rodičom aj rodičom, ktorí mi dali domov a všetko, čo som potrebovala. Všetci sú moji. A, samozrejme, som veľmi vďačná svojmu priateľovi. Boh existuje, zázraky sa dejú. Najdôležitejšie je veriť a čakať,“ povedala dojatá Julia.
