BRUSEL - Predseda Európskej rady Donald Tusk vyjadril nádej, že po tom, ako sa hlavy vlád a štátov členských krajín EÚ v utorok dohodli na tom, kto obsadí štyri kľúčové pozície v inštitúciách Únie, Európsky parlament (EP) dokáže odobriť tieto nominácie - aj napriek tomu, že politické frakcie v EP už dali najavo svoju nespokojnosť s dohodou, ktorá sa zrodila po trojdňovom mimoriadnom summite.
Politické skupiny v EP, ako aj mnohí europoslanci už prostredníctvom sociálnych médií či vyhlásení pre novinárov dali najavo, že sa im nepáči dohoda premiérov a prezidentov, ktorá ignorovala takzvaný systém špicenkandidátov, čiže nominantov celoeurópskych politických strán pre vysoké pozície v EÚ.
V prípade, že by poslanci EP neschválili balík nominácií na top pozície v EÚ, premiéri a prezidenti musia v priebehu mesiaca zvolať ďalší krízový summit a dohodnúť sa na nových menách prijateľných pre európskych zákonodarcov.
"Dúfam, že politickí vodcovia, a to nielen premiéri, urobia všetko pre to, aby presvedčili našich kolegov v Európskom parlamente, že treba podporiť tento projekt," povedal Tusk o procese nominácií po skončení summitu v Bruseli. Zároveň však priznal, že je "veľkou otázkou", či europarlament odobrí balík štyroch dohodnutých mien.
Kompromis z Bruselu znamená, že štyri dôležité pozície budú vyvážené z rodového hľadiska - dve ženy a dvaja muži -, avšak nedosiahla sa zemepisná rovnováha, po ktorej volalo Slovensko a ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). Šéfkou Európskej komisie by sa od 1. novembra mala stať nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová, vedenie Európskej centrálnej banky prevezme francúzska pravicová politička Christine Lagardová. Obe zastupujú Európsku ľudovú stranu (EPP).
Šéf španielskej diplomacie a zástupca tábora sociálnych demokratov Josep Borrell by mal byť novým šéfom diplomacie EÚ a belgický liberálny premiér Charles Michel bude predsedať Európskej rade. Tusk upozornil, že von der Leyenová si za podpredsedov exekutívy EÚ zvolí neúspešných špicenkandidátov Fransa Timmermansa z Holandska a Margrethe Vestagerovú z Dánska.
Timmermansa, ktorého meno sa v hre o šéfa eurokomisie najčastejšie skloňovalo počas summitu v pondelok, odmietli predovšetkým krajiny V4 a Taliansko. Podľa vyjadrení Tuska sa premiéri a prezidenti na summite vyslovili za to, aby sa o päťročné predsednícke obdobie v Európskom parlamente podelili (po dvoch dvaapolročných mandátoch) európski socialisti a ľudovci, konkrétne Sergej Stanišev z Bulharska, jediný kandidát z východnej časti Únie, a Manfred Weber z Nemecka - ešte pred týždňom považovaný za hlavného favorita na post predsedu eurokomisie.
Takúto "matematiku" však v utorok večer v Štrasburgu zneistili politické skupiny v europarlamente, keď do stredajších volieb o predsedu EP v prvom kole nenasadili mená, ktoré im odporučili hlavy vlád a štátov v Bruseli. Po uzávierke nominácií boli známi iba štyria uchádzači - český europoslanec Jan Zahradil z politickej skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR), nemecká europoslankyňa Franciska "Ska" Kellerová (Zelení/Európska slobodná aliancia), španielska europoslankyňa Sira Regová (Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice/Severská zelená ľavica) a Talian David-Maria Sassoli (Pokroková aliancia socialistov a demokratov).
Znamená to, že socialisti v prvom kole nenasadili Staniševa a medzi kandidátmi nefiguroval ani Weber. Zdroje z prostredia EPP v europarlamente naznačili, že ľudovci môžu do súboje opätovne nasadiť súčasného šéfa EP Antonia Tajaniho.
Voľby sa začnú o 09.00 h SELČ. V prípade, že žiaden z kandidátov nebude zvolený v prvom kole, tí istí alebo aj iní kandidáti môžu byť nominovaní do druhého kola. V prípade potreby sa tento postup uplatní aj na tretie kolo hlasovania a ak šéf EP nebude zvolený ani v treťom kole, dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov postúpia do posledného, štvrtého kola, v ktorom zvíťazí kandidát s väčším počtom hlasov.
Varadkar o nomináciách: Európa vedie v oblasti rodovej rovnosti
Vrcholní účastníci summitu EÚ v Bruseli vo svojich reakciách na jeho výsledok ocenili, že na dva zo štyroch kľúčových postov v európskych inštitúciách boli nominované ženy. Ako v noci na stredu informoval spravodajský portál Politico.eu, rakúska kancelárka Brigitte Bierleinová vyjadrila radosť, že "po mnohých hodinách a niekoľkých dňoch a nociach diskusie viedli k veľmi, veľmi dobrému výsledku." Dodala, že ju veľmi teší, že po prvý raz je kandidátom na predsedu Európskej komisie žena. "Toto je historický moment," uviedla.
Fínsky premiér Antti Rinne povedal, že je veľmi spokojný s rodovou rovnováhou na najvyšších pozíciách v EÚ. Vyhlásil tiež, že "nám je trochu ľúto", že fínski kandidáti nemohli byť na čele Európskej centrálnej banky (ECB). Zároveň však ocenil, že čela ECB by mala viesť Christine Lagardová, pôsobiaca nateraz na poste šéfky Medzinárodného menového fondu.
Rovný podiel žien a mužov na vedúcich pozíciách v európskych inštitúciách uvítal aj španielsky premiér Pedro Sánchez i jeho švédsky kolega Stefan Löfven. V podobnom duchu sa vyslovila aj nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, ktorá vyjadrila potešenie nad tým, že "Ursula von der Leyenová sa teší dôvere" krajín naprieč celým blokom. Uviedla tiež, že "je dobrým znamením, že žena môže byť predsedníčkou Európskej komisie".
Írsky premiér Leo Varadkar dohodu o nomináciách uvítal ako "veľmi dobrý balík" mien, medzi ktorými sú "niektorí naozaj dobrí". Dodal tiež, že je "veľmi rád, že máme dve ženy vo veľmi vysokých funkciách". Podľa jeho názoru "to ešte raz vysiela správu, že Európa vedie v oblasti rodovej rovnosti pred ostatnými časťami sveta". Dodal, že je rád, že európskym ľudovcom (EPP), kam sa aj on sám radí, zostal post predsedu Európskej komisie.
Na margo faktu, že na vrcholných postoch v európskych inštitúciách sa nedostal nijaký predstaviteľ zelených, Varadkar povedal, že "zelení už nemajú monopol" na otázky súvisiace s ekológiou. Vyhlásil, že budúca Komisia a Rada budú mať záujem o otázky životného prostredia bez ohľadu na nominácie.
Schôdzka šéfov štátov a vlád členských štátov EÚ sa v utorok skončila zverejnením oznámenia, že nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová bola nominovaná za predsedníčku Európskej komisie (EK) a belgický premiér Charles Michel je nominantom na post predsedu Európskej rady.
Post šéfa európskej diplomacie by mal pripadnúť ministrovi zahraničných vecí v španielskej ľavicovej vlády Josepovi Borrellovi, rodenému Kataláncovi. Francúzka Christine Lagardová by sa mala v tejto konštelácii stať šéfkou Európskej centrálnej banky (ECB).
Orbána teší, že nominanti poznajú dejiny strednej Európy
Potenciálni noví lídri EÚ sú podľa maďarského premiéra Viktora Orbána ľuďmi, "ktorí rešpektujú Maďarsko a poznajú dejiny strednej Európy". Dodal tiež, že "rozumejú dôležitosti kresťanskej kultúry". Informoval o tom spravodajský portál Politico.eu. Orbánov poľský kolega Mateusz Morawiecki na tlačovej konferencii po skončení summitu EÚ v Bruseli v utorok večer uviedol, že "naše ciele boli dosiahnuté".
"Nová éra si žiada nových ľudí a my sme to umožnili, keď sme vybrali nových ľudí," vyhlásil, pričom zdôraznil, že Poľsko spája s kandidátkou na post šéfa EK Ursulou von der Leyenovou mnohé: priemyselná politika, hospodárska súťaž, inovácie, ako aj postoj k NATO a Rusku. Predseda českej vlády Andrej Babiš vyjadril nádej, že 21 českých europoslancov bude postupovať jednotne a pri hlasovaní 16. júla von der Leyenovú podporia.
"Pre nás je dôležité to, že sme - Česko a krajiny Vyšehradu spoločne s Talianskom - zabránili prosadeniu spitzenkandidáta. Od začiatku sme tento systém kritizovali, odmietame ho. A nakoniec sme boli úspešní," vyhlásil Babiš.
K dlhoročnému holandskému a európskemu politikovi Fransovi Timmermansovi mali v uplynulých dňoch premiéri Česka, Maďarska a Poľska rad výhrad: od jeho údajného promigračného postoja cez zaujatosť a neznalosť strednej Európy a obvinenie z názorovej blízkosti ku komunizmu až po osočenie, že je "mužom Georgea Sorosa", filantropa podporujúceho občiansku spoločnosť, ktorého najmä Budapešť vníma ako svojho nepriateľa.
Podpredseda talianskej vlády Matteo Salvini v reakcii na nominácie, ktoré vzišli z vrcholného summitu, uviedol, že "bez ohľadu na mená je dôležité, aby sa pravidlá v Európe zmenili, počnúc imigráciou, znížením daní a hospodárskym rastom. A v tejto bitke Taliansko konečne bude protagonistom".
Schôdzka šéfov štátov a vlád členských štátov EÚ sa v utorok skončila zverejnením oznámenia, že nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová bola nominovaná za predsedníčku Európskej komisie (EK) a belgický premiér Charles Michel je nominantom na post predsedu Európskej rady.
Post šéfa európskej diplomacie by mal pripadnúť ministrovi zahraničných vecí v španielskej ľavicovej vlády Josepovi Borrellovi, rodenému Kataláncovi. Francúzka Christine Lagardová by sa mala v tejto konštelácii stať šéfkou Európskej centrálnej banky (ECB). O týchto nomináciách bude následne hlasovať Európsky parlament, ktorý vzišiel z májových volieb.
Stoltenberg: Aliancia je pripravená spolupracovať s novým vedením EÚ
Vo svojom tvíte Stoltenberg napísal: "Tešíme sa na začiatok spolupráce s novým vedením EÚ." Dodal, že "v tomto nepredvídateľnom svete" je spolupráca NATO a EÚ dôležitejšia a tesnejšia ako kedykoľvek doteraz. Vedúci predstavitelia 28 členských krajín Európskej únie sa v utorok v rámci mimoriadneho summitu v Bruseli dohodli na nominácii kandidátov na kľúčové posty v inštitúciách EÚ.
Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová bola nominovaná za predsedníčku Európskej komisie (EK). Belgický premiér Charles Michel je nominantom na post predsedu Európskej rady. Post šéfa európskej diplomacie by mal pripadnúť ministrovi zahraničných vecí v španielskej ľavicovej vlády Josepovi Borrellovi, rodenému Kataláncovi. Francúzka Christine Lagardová by sa mala v tejto konštelácii stať šéfkou Európskej centrálnej banky (ECB).
