AMSTERDAM - Zo zodpovednosti za katastrofu malajzijského lietadla na linke MH17, pri ktorej zahynulo 298 ľudí, budú súdení Rusi Igor Girkin, Sergej Dubinskij a Oleg Pulatov a Ukrajinec Leonid Charčenko. Novinárom to dnes v holandskom Nieuwegeine oznámili rodiny pozostalých, ktoré sa oboznámili s detailami chystanej žaloby. Výsledky šetrenia potom na tlačovej konferencii potvrdila skupina medzinárodných vyšetrovateľov.
Desať rokov od leteckej katastrofy: Airbus s 228 ľuďmi sa zrútil do Atlantiku, smrť troch Slovákov
Spoločný vyšetrovací tím (JIT) v stredu oznámil, že nebude od Ruska požadovať vydanie podozrivých v prípade zostrelenia dopravného lietadla spoločnosti Malaysia Airlines nad východnou Ukrajinou, "pretože ruská ústava, podobne ako ukrajinská, zakazuje vydávanie svojich občanov". Informovala o tom agentúra Interfax.
Prokurátor Fred Westerbeke dodal, že JIT by napriek tomu uvítal, keby Ruská federácia podozrivých vydala. Westerbeke tiež vyzval Moskvu, aby spolupracovala s vyšetrovateľmi. Holandsko sa podľa neho na Ruskú federáciu obráti so žiadosťou, aby tamojšie orgány vypočuli podozrivých. "Budeme tiež formálne apelovať na Ukrajinu, aby vypočula ukrajinského podozrivého," dodal.
Hlavný veliteľ holandskej národnej polície Wilbert Paulissen na tlačovej konferencii v Nieuwegeine v stredu informoval, že "dnes vydáme medzinárodný zatykač na prvých podozrivých, ktorých budeme trestne stíhať". Štvorica bude obžalovaná z vraždy, súd sa bude konať v Holandsku a začne sa 9. marca 2020.
Lietadlo na linke MH17 z Amsterdamu do Kuala Lumpuru zostrelila 17. júla 2014 nad Donbasom raketa Buk ruskej výroby odpálená zo zeme. Zahynulo všetkých 298 ľudí na palube. Podľa predbežných výsledkov vyšetrovania bola raketa odpálená z poľa pri obci Pervomajsk, ktorú v čase katastrofy kontrolovali proruskí separatisti. Odpaľovacie zariadenie, ktoré údajne patrilo ruskej 53. protivzdušnej brigáde dislokovanej v Kursku, bolo k operácii dopravené z Ruska a po nej sa vrátilo späť. Rusko akýkoľvek podiel na katastrofe popiera.
Kto sú údajní vinníci?
Igor Girkin, známy tiež ako Strelkov, je bývalý dôstojník ruskej kontrarozviedky, ktorý v povstaleckom Donbase v čase nešťastia pôsobil ako "minister obrany". Veľkoruský monarchista a pravoslávny fundamentalista sa neskôr Moskve znepáčil a bol povolaný späť do Ruska. Podľa niektorých ruských médií teraz organizuje nábor Rusov pre ozbrojené jednotky separatistov.
Okrem neho sú podozriví aj veliteľ rozviedky separatistov a veterán ruskej armádnej rozviedky GRU Sergej Dubinskij, prezývaný Chmuryj (Zamračený) či Chalif, a jeho zástupca, penzionovaný dôstojník ruských výsadkárov Oleg Pulatov, prezývaný Giurza (Zmija). Leonid Charčenko, alias Krot (Krt), bol šéfom rozviedky DĽR a jedným z koordinátorov prepravy systému Buk.
Dubinskij je údajne v spise označený za kľúčového organizátora presunu systému protivzdušnej obrany Buk na Donbas. Pulatov je podľa ruského denníka Novaja gazeta osobou, ktorá Buk "priamo sprevádzala".
Ďalšie mená
Agentúra Interfax v stredu medzičasom zverejnila materiál vychádzajúci zo zistení skupiny Belligcat, podľa ktorej sa na zostrelení lietadla Boeingu 777 podieľalo 12 ľudí. Bellingcat uvádza aj meno Valerij Stelmach, ktorý dal pred vystrelením rakety Buk signál, že dopravné lietadlo sa blíži.
Prepravu komplexu Buk si podľa Bellingcatu objednal šéf povstaleckej rozviedky, údajný agent ruskej tajnej služby GRU Sergej Dubinskij. Zaisťoval tiež jeho prepravu na Ukrajinu a transport späť do Ruska. Skupina Dubinského údajne zohrala kľúčovú úlohu v rozhodnutí o zostrelení lietadla, ktoré povstalci považovali za nepriateľské.
Ďalšie osoby, spojené s útokom na lietadlo Boeing 777, identifikuje Bellingcat ako bývalého plukovníka ruskej armády Olega Pulatova a povstaleckých veliteľov Leonida Charčenka, Eduarda Gilazova a Olega Šarpova. Na útoku sa takisto údajne podieľali príslušníci bojovej skupiny agenta GRU Igora Bezlera Sergej Povaljajev, Valerij Stelmach a Igor Ukrainec a ďalej členovia takzvaného práporu Vostok Alexander Chodakovskij a Alexander Semionov.
Girkin a Dubinskij nebudú vypovedať
Bývalý minister obrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Igor Girkin v stredu vyhlásil, že nebude vypovedať v prípade havárie malajzijského lietadla. "Domobrana s tým (haváriou) nemá nič spoločné. Nechcem sa k tomu ani vyjadriť, ani ja ani iní povstalci s tým nemáme nič spoločné," povedal Girkin podľa agentúry Interfax.
Svedčiť údajne nemieni ani ďalší podozrivý — bývalý šéf spravodajskej služby DĽR Sergej Dubinskij. Ľudia z jeho okolia v rozhovore pre Interfax uviedli, že "niet o čom" vypovedať. "Sergej sa stiahol v roku 2014 a odvtedy žije v Rusku. Nemá nič spoločné s boeingom, nezaoberá sa vojenskými záležitosťami, žije si svoj život," povedal jeho predstaviteľ.
Zodpovedná je Moskva
Austrália a Holandsko, ktorých občania pri páde Boeingu 777 zahynuli, obvinili zo zodpovednosti za katastrofu Rusko. Moskva rovnako ako donbaskí povstalci tvrdia, že lietadlo zostrelili Ukrajinci. Tím vyšetrovateľov, v ktorom sú experti z Holandska, Austrálie, Belgicka, Malajzie a Ukrajiny, je s ruskými expertmi v styku, ich prvá konzultácia sa uskutočnila tento rok v marci. Vyšetrovatelia vraj vtedy argumenty ruskej strany pozorne vypočuli, ale tvrdenia o tom, že stroj zostrelilo ukrajinské stíhacie lietadlo, odmietli ako nesprávne.
Rusko tvrdí, že raketa Buk pochádzala z arzenálu ukrajinskej armády. Moskva argumentuje tým, že žiadny systém Buk nikdy rusko-ukrajinskú hranicu neprekročil. Batéria, ktorá odpálila osudnú raketu, bola podľa ruských armádnych činiteľov presunutá k sovietskej jednotke na Ukrajinu ešte v roku 1986 a nikdy sa odtiaľ do Ruska nevrátila.
Kremeľ odmieta komentovať najnovšie závery
Kremeľ sa nebude vyjadrovať k medializovaným záverom vyšetrovania okolností pádu malajzijského lietadla na východe Ukrajiny z júla 2014. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova sa Moskva vyjadrí až po oboznámení sa so správou Spoločného vyšetrovacieho tímu (JIT) vedeného Holandskom. Peskov zároveň pripomenul pozíciu Ruska v súvislosti s vyšetrovaním.
"Rusko sa na ňom nemohlo zúčastniť, hoci od samého začiatku, od prvých dní po tejto tragédii, prevzalo iniciatívu a snažilo sa stať súčasťou tohto vyšetrovania tejto strašnej katastrofy," uviedol Peskov a dodal, že "náš postoj k tomuto vyšetrovaniu je preto veľmi dobre známy".
Stoltenberg privítal vyšetrovaciu správu
Severoatlantická aliancia v stredu privítala oznámenie Spoločného vyšetrovacieho tímu (JIT), že v súvislosti so zostrelením letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines nad východnou Ukrajinou v júli 2014 budú trestne stíhaní štyria podozriví.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg to označil za dôležitý míľnik v úsilí odhaliť úplnú pravdu o zabití 298 ľudí zo 17 krajín, ktorí sa nachádzali na palube lietadla. "Mám úplnú dôveru v nezávislosť a profesionalitu vyšetrovania a v holandský právny systém. Ako jasne uviedla aj Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, všetky krajiny by mali spolupracovať na úsilí o stanovenie pravdy, spravodlivosti a zodpovednosti," uviedol šéf Aliancie v správe pre médiá.
Rusko má informácie, ale nespolupracuje
Spoločný vyšetrovací tím je presvedčený, že Rusko má všetky informácie o okolnostiach pádu lietadla, ale odmieta pomôcť pri vyšetrovaní. Predstavitelia JIT v stredu na tlačovej konferencii v holandskom Nieuwegeine uviedli, že raketový systém Buk, z ktorého bolo lietadlo zostrelené, bol presunutý z Ruska na Ukrajinu. "A oni (Rusi) to vedeli a nám tieto informácie nedali. Ja by som v takom prípade nehovoril o spolupráci," zdôraznil člen JIT podľa agentúry Interfax.
Vyšetrovatelia majú informácie o rakete, ktorá zostrelila lietadlo, ako aj údaje z radarov, ale to nestačí, povedal hovorca JIT Wilbert Paulissen. Vysvetlil, že z toho sa nedá vyvodiť, z ktorého zariadenia bola raketa vystrelená. Zároveň však uviedol, že "neexistencia dôkazov nie je dôkazom ich neprítomnosti". Dodal, že holandská prokuratúra sa spolieha na svojich odborníkov a ich zistenia, ktoré budú prezentované na súde.
Holandský prokurátor Fred Westerbeke na brífingu priznal, že vyšetrovatelia stále nepoznajú všetky okolnosti, pričom práve v tejto veci narážajú na neochotu Ruska spolupracovať. Ide napríklad o rok trvajúce čakanie na objasnenie presunov systému Buk, ktorý majú vyšetrovatelia zachytený aj na videozáznamoch. JIT v stredu oznámila, že má v úmysle zistiť, kto dal príkaz na presunu systému Buk na Ukrajinu a aký ďalší rozkaz bol v súvislosti s ním vydaný.
Rusko označilo obvinenia za "nepodložené"
Za "nepodložené" označila Moskva stredajšie obvinenia Spoločného vyšetrovacie tímu (JIT) na adresu troch Rusov a Ukrajinca v súvislosti so zostrelením lietadla typu Boeing počas jeho letu nad východom Ukrajiny v júli 2014.
"Opäť sú vznesené proti ruskej strane absolútne nepodložené obvinenia, ktorých cieľom je zdiskreditovať Rusko v očiach medzinárodného spoločenstva," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra AFP.
Rezort ďalej konštatoval, že Moskva bola pripravená poskytnúť "všestrannú pomoc pri vyšetrovaní" už od prvého dňa, ale z vyšetrovania bola vylúčená a informácie poskytnuté ruskou stranou boli ignorované. Podľa AFP Ukrajina medzitým vyzvala Rusko, aby priznalo zodpovednosť za zostrelenie lietadla a "spolupracovalo pri vyšetrovaní".
