Hrôzy holokaustu: VIDEO Za noc usmrtili nacisti v Osvienčime takmer 3000 Rómov

Výnimočný zápis do svetovej histórie: Slováci útekom z nacistického pekla zachránili desaťtisíce životov

Po usmrtení 3792 židovských mužov, žien a detí z tzv. českého (či terezínskeho) rodinného tábora v noci z 8. na 9. marca 1944, to bola druhá najväčšia hromadná poprava československých občanov počas vojny.

V genocídnych mašinériách nacistického Nemecka zahynulo počas druhej svetovej vojny takmer 90 percent českých a moravských Rómov. Z asi 6500 protektorátnych Rómov, 4870 bolo transportérmi odvlečených do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime, pričom len 583 sa vrátilo. Pre porovnanie: nacisti zahubili tiež približne 90 percent protektorátnych Židov, pričom z približne 81.000 deportovaných prežilo len 10.500.

Už na základe nacistických Norimberských zákonov bolo v 30. rokoch v Nemecku stanovené, že rasovým nepriateľom číslo jeden sú Židia, pričom za rasových nepriateľov na druhom mieste boli určení "cigáni a cigánski miešanci". V hitlerovskom Nemecku aj v krajinách pod nadvládou Tretej ríše boli teda Rómovia perzekuovaní a deportovaní do rôznych typov táborov. Českí a moravskí Rómovia boli sústreďovaní v trestno-pracovných táboroch v Letoch pri Písku a v Hodoníne u Kunštátu na Blanensku, ktoré boli otvorené v auguste 1940 (v marci 1942 boli premenované na zberné).

Prvý protirómsky výnos, zakazujúci predovšetkým kočovanie, vyhlásila protektorátna vláda už koncom marca 1939. "Cigáni, cigánski miešanci a osoby žijúce po cigánsky" začali byť evidovaní. Do roku 1942 ale tvorili Rómovia v rôznych táboroch len desať alebo 15 percent internovaných, zlom nastal až v júni 1942, kedy protektorátna polícia prijala nariadenie o potlačení tzv. "cigánskeho moru". To spustilo rasový postup proti Rómom a rómskym miešancom. Do evidencie sa dostalo približne 6500 ľudí, pričom v auguste 1942 boli tábory v Letoch a Kunštátu zmenené na cigánske tábory. Tzv. konečné riešenie cigánskej otázky potom priniesol rozkaz šéfa SS Heinricha Himmlera z 16. decembra 1942 o deportácii Rómov do Osvienčimu, kde väčšinu z nich čakala smrť.

Z protektorátu do Osvienčimu odviezli transporty celkom od marca 1943 do januára 1944 až 4870 Rómov, po vojne sa ich do vlasti vrátilo len 583. Vôbec prví Rómovia boli do Osvienčimu transportovaní už v roku 1941. Koncom roka 1943 vznikol v neďalekej Brezinke takzvaný rodinný tábor pre Rómov, kam nacisti zvážali Rómov zo 14 krajín. Ľudia tam umierali na choroby a hlad, v tábore tiež prevádzkoval svoje pseudovedecké pokusy Josef Mengele, ktorý vykonával funkciu lekára a za prieskum rasovej príslušnosti Rómov dostal vojnový kríž.

Takzvaný cigánsky tábor "B II e" v Osvienčime II.- Brezinke tvorilo 32 drevených budov na ploche 150 krát 170 metrov. V budovách pre 300 až 400 ľudí sa ich tlačilo až 1200. Na rozdiel od iných koncentračných táborov, Rómovia tu neboli zaraďovaní do pracovných kománd mimo tábor a rodiny žili pohromade ako napr. v židovskom rodinnom tábore. Celkovo bolo v "cigánskom tábore" evidovaných vyše 20.000 osôb, okrem českých a moravských to boli Rómovia prevažne nemeckí, rakúski a poľskí. Menšie skupiny pochádzali z Francúzska, Holandska, Belgicka či ďalších krajín.

Na okupovaných územiach Sovietskeho zväzu sa Rómovia stali obeťami vyčínania kománd Einsatzgruppen, v Srbsku sa na vyhladzovanií výrazne podieľala nemecká armáda, v Chorvátsku zase ustašovci (najmä masaker Rómov v koncentračnom tábore Jasenovac).

Komplex vyhladzovacích táborov Osvienčim sa stal symbolom vyvraždenia šiestich miliónov Židov počas druhej svetovej vojny. Len v Osvienčime bolo zmarených vyše 1,2 milióna životov, väčšinou židovských. K väzňom osvienčimského tábora patrilo tiež približne 50.000 československých občanov - Židov, politických väzňov a Rómov, z ktorých prežilo asi len 6000.