BRUSEL - Belgicko musí uznať skutočný rozsah násilia a nespravodlivosti, ku ktorému došlo počas jeho koloniálnej vlády v Afrike a ospravedlniť sa za spáchané zločiny. Iba tak bude schopné riešiť príčiny dnešného rasizmu, ktorému sú vystavení občania afrického pôvodu, uvádza sa to v pondelok zverejnenej správe nezávislej komisie OSN.
Členovia medzinárodnej komisie zloženej zo zástupcov piatich krajín sveta počas pracovného pobytu v Belgicku (od 4. do 11. februára) navštívili okrem Bruselu aj mestá Charleroi, Antverpy, Liege a Namur, informovala televízia RTBF. Podobne ako pri prvom takomto pobyte v roku 2005 komisia vyšetrovala prípady rasizmu, rasovej diskriminácie, afrofóbie, xenofóbie a netolerancie, ktorým sú vystavení Belgičania afrického pôvodu.
Komisia na základe svojich zistení zverejnila v pondelok predbežnú správu, ktorej podrobnejšiu verziu má dokončiť do septembra tohto roku. "Získali sme jasné dôkazy, že rasová diskriminácia v belgických inštitúciách je hlboko zakorenená. Osoby afrického pôvodu čelia diskriminácii pri uplatňovaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv," upozornil predseda pracovnej skupiny OSN Michal Balcerzak.
Diskriminácia a znevýhodňovanie "Afrobelgičanov" sa podľa neho prejavuje vo vzdelávaní, na pracovnom trhu i trhu s nehnuteľnosťami. Experti poukázali aj na slabé zastúpenie občanov afrického pôvodu v radoch belgickej polície, vlády, politiky a justície. Šéf pracovnej skupiny OSN v tejto súvislosti naznačil potrebu vytvorenia národného akčného plánu boja proti rasizmu v Belgicku.
Obdobie od roku 1885 do roku 1908, keď vo vtedajšom belgickom Kongu vládli zástupcovia belgického kráľa Leopolda, charakterizovali mimoriadne brutálne praktiky voči domorodému obyvateľstvu. Podľa komisie OSN by malo Belgicko zvážiť vyplatenie odškodného dnešnej Konžskej demokratickej republike (KDR) s cieľom "uzavrieť temnú kapitolu" svojich dejín, čo by prispelo k zmiereniu a uzdraveniu belgickej spoločnosti.
