PRAHA - Európska armáda je správnou cestou vpred. Myšlienka spája Európu a tá prostredníctvom nej vynakladá viac úsilia na obranu. Ale je to predmetom diskusie, ktorá trvá už mnohé roky.
Uviedol to vo štvrtok v Prahe na Černínskom bezpečnostnom fóre analytik Dimitar Bachev z Univerzity Severnej Karolíny v Chapel Hill. Predtým realizoval svoj výskum na Harvardovej univerzite, Oxfordskej univerzite i na LSE v Londýne (London School of Economics and Political Science).
Nástrojom na zachovanie bezpečnosti je v súčasnosti Severoatlantická aliancia (NATO). Americký prezident Donald Trump nedávno partnerom z NATO povedal, že by mali zvýšiť svoje výdavky na obranu až do výšky štyroch percent hrubého domáceho produktu (HDP) namiesto v minulosti dohodnutého cieľa dvoch percent. "NATO si robí svoju prácu, aby zabezpečilo európsku bezpečnosť. Určite verím tomu, čo Amerika hovorí, že Európania by mali platiť viac. Je to správne," uviedol analytik, avšak ku konkrétnym číslam sa nevyjadroval.
Poukázal na to, že tvrdenia predchádzajúcej Obamovej a Bushovej administratívy boli rovnaké. "Táto téma je tu s nami už veľmi dlho. Predovšetkým diskusia v Nemecku bude kľúčová," uviedol. Podľa neho bude v konečnom dôsledku veľmi náročné tento projekt zrealizovať. Bachev si myslí, že v súčasnosti je pre Európu hrozbou tlak, ktorý vyvoláva Rusko. Za veľkú bezpečnostnú otázku označil to, ako udržať tlak a aby nedošlo k ešte väčšej radikalizácii. Európania musia podľa neho navyše zvládať i tlak zo severnej Afriky, hrozbou je aj konflikt na Blízkom východe.
Ako ďalej uviedol, Rusko sa usiluje v medzinárodných vzťahoch o to, aby si zabezpečilo stabilitu doma, aby malo hegemonistickú vedúcu úlohu v postsovietskom priestore a aby malo opäť silnú pozíciu v duchu hesla "make Russia great again" (Urobme Rusko znova veľkým). Hlavnou témou dvojdňovej konferencie v Černínskom paláci v Prahe sú "Meniace sa trendy v globálnej politike a európskej bezpečnosti". Účastníci konferencie diskutujú o budovaní odolnosti Európy a jej susedstva, úlohách NATO a EÚ v zaisťovaní európskej bezpečnosti a rizikách hybridných hrozieb.
Najväčšou výzvou pre strednú Európu je Rusko
V súčasnosti najväčšou výzvou z hľadiska bezpečnosti je pre strednú Európu Rusko a nejednotnosť politickej elity. Uviedol to vedúci Centra európskej bezpečnosti Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe Matúš Halás počas dvojdňovej konferencie Černínske bezpečnostné fórum, ktoré začalo vo štvrtok v rovnomennom Černínskom paláci. "To sa samozrejme potom odráža aj v ostatných otázkach, či sa to už týka Číny, alebo európskej integrácie, alebo NATO," konštatoval. V otázke vlastnej bezpečnosti je podľa neho dôležitá vzájomná spolupráca EÚ a NATO.
"Pretože napríklad NATO nie je ideálne vybavené, aby čelilo hybridným hrozbám. Do istej miery je na to lepšie vybavená EÚ. A zase EÚ ako politický aktér nie je dostatočne vybavená, aby čelila konvenčným, klasickým hrozbám. Omnoho lepšie je v tomto NATO. A preto títo dvaja politickí aktéri musia nutne spolupracovať. Inak v súčasnosti toho veľa v bezpečnostnej problematike ani jednotlivé krajiny, ani jednotliví aktéri nedosiahnu," zdôraznil analytik.
Zo svojho pohľadu projekt európskej armády považuje do istej miery za politický marketing a do istej miery za zneužívanie konceptu. "Nič také ako európska armáda v pravom slova zmysle v najbližších 15 až 20 rokoch nevznikne," povedal. To, či budú štáty v budúcnosti schopné uprednostňovať spoločný európsky záujem na úkor národného, je momentálne ťažko povedať. "Do veľkej miery to záleží na tom, ako sa bude vyvíjať vnútropolitická situácia v jednotlivých krajinách. Do istej miery ako pripomienka tu môže slúžiť vývoj v minulosti," upozornil.
Zároveň dodal, že krajiny všetky doteraz vzniknuté problémy dokázali prekonať. "Takže aj keď teraz máme nejaké problémy, som si vcelku istý, že ich dokážeme prekonať a že na konci dňa to bude ešte lepšie ako predtým. Len treba mať naozaj realistické očakávania, byť realistický v projektoch a v tom, čo môžeme dosiahnuť, a naozaj sa počúvať nejakým spôsobom a aj keď máme možno zlé obdobie v súčasnosti, tak dúfajme, že sa to prekoná a bude to lepšie v budúcnosti," uzavrel Halás, ktorý je zároveň organizátorom konferencie. Tento rok sa koná pod záštitou Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe. Spoluorganizujú ju taktiež Stredisko bezpečnostnej politiky, NATO, Nadácia Friedricha Eberta a Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky.
Práve námestník ministra zahraničných vecí ČR pre riadenie bezpečnostnej a multilaterálnej sekcie Martin Povejšil konferenciu otváral. Upozornil na to, že svet sa v súčasnosti veľmi rýchlo mení. Rastie počet subjektov neštátneho charakteru ako napríklad teroristické organizácie, naopak sila nových platforiem slabne v dôsledku hybridných aktivít. "Pohyb možno badať taktiež v globálnej rovnováhe v ekonomickej a vojenskej oblasti. Tieto zmeny stále nie sú kompletné a budú mať dôsledky v dlhodobom horizonte," uviedol na Černínskom bezpečnostnom fóre. Zároveň upozornil, že sa musíme pripraviť na ďalšie výzvy. Podľa neho by sa malo pokračovať v investíciách do rozvoja armády v Českej republike.
Hlavnou témou konferencie sú "Meniace sa trendy v globálnej politike a európskej bezpečnosti". Jej účastníci diskutujú o budovaní odolnosti Európy a jej susedstva, úlohách NATO a EÚ v zaisťovaní európskej bezpečnosti a rizikách hybridných hrozieb. "Máme tu naozaj hostí z celého sveta – zo Spojených štátov, z Austrálie, z Ruska, z mnohých krajín EÚ. Výhodou tejto konferencie, ktorá má približne 70 až 100 účastníkov, je, že nie je cielená na politické špičky. Na úrovni politických špičiek často zaznievajú veci, ktoré si možno dohľadať niekde inde, nepovie sa nič nové a často zaznievajú veľmi vágne vyjadrenia alebo prázdne frázy. Tomu sme sa chceli vyhnúť. Chceme byť viac orientovaní na realitu, aby zazneli nové myšlienky alebo nové pohľady, a vôbec sa nevyhýbame tomu, aby to bolo aspoň trochu kontroverzné. Keď to bude len trošku kontroverzné, tak to vzbudí debatu, a to je len dobre," dodal Matúš Halás.
