MOSKVA - Jeden augustový večer si ruský revolucionár Vladimír Iľjič Lenin zapamätal až do konca svojho života. Presne pred sto rokmi totiž v Moskve čelil atentátu, ktorý ledva prežil.
Útočníčkou bola Fanny Jefimovna Kaplanová, alebo aj Dora Kaplanová, ruská revolucionárka, ktorá sa narodila v roku 1890. Pochádzala z ukrajinskej židovskej rodiny, pôvodne zastávala anarchistické myšlienky, pričom neskôr vstúpila do strany sociálnych revolucionárov, takzvaných eserov.
Po zatknutí v Kyjeve v roku 1906 bola za spoluúčasť na výbuchu bomby poslaná do pracovného tábora na Sibír na doživotie. Dlhý pobyt vo väzení jej podlomil zdravie, trpela bolesťami hlavy a občasnú slepotou. Prepustená bola až po februárovej revolúcii v roku 1917, kedy padla cárska vláda.
Po revolúcii sa socialistickí revolucionári s boľševickou stranou politicky bolestivo rozišli, v dôsledku čoho boľševici zakázali ostatné politické strany. To bolo nakoniec aj impulzom, prečo sa Kaplanová rozhodla spáchať atentát.
Tri rany na Lenina
Mladá žena považovala Lenina za „zradcu revolúcie". 30. augusta 1918 mal prejav v Michelsonovej továrni na juhu Moskvy. Počas cesty k autu naňho mala Kaplanová zakričať, na čo sa Lenin otočil. Kaplanová na neho následne trikrát vystrelila z pištole Browning, pričom ho trafila do krku a do ramena.
Lenina následne previezli do Kremľa a útok prežil, hoci na ňom zanechal trvalé následky. Za svoj čin napokon Kaplanová zaplatila najvyššiu cenu. Zatknutá bola na mieste činu a pri výsluchu sa priznala, čo sa jej stalo osudným. Odsúdená bola už druhého septembra, pričom o deň neskôr ju popravili zastrelením.
Podľa niektorých historikov ale mohol byť atentát aj fingovaný vzhľadom na rozdiely medzi oficiálnou verziou a úradnými dokumentmi. Objavili sa dokonca teórie, podľa ktorých išlo o trenie vnútri strany.
