MOSKVA/PRAHA - Dynastia Romanovcov sa v Rusku k moci dostala na začiatku 17. storočia a pri moci vydržala viac ako 300 rokov. Asi najväčšiu pozornosť stále púta postava posledného ruského cára Mikuláša II., od ktorého narodenia uplynie 18. mája 150 rokov. Mikuláš II. na trón nastúpil v roku 1894 a za jeho vlády sa Rusko potýkalo s radom problémov. Cár musel čeliť vojnám, vzburám, katastrofálnej situácii v ekonomike. Abdikoval v roku 1917 po takzvanej februárovej revolúcii, kedy bola ustanovená Dočasná vláda. Definitívny koniec cárstva potom znamenala boľševická októbrová revolúcia v roku 1917. V júli 1918 Mikuláša II. a jeho rodinu zavraždilo boľševické komando.
KGB zverejnila tajné spisy: Obrovský poklad zavraždeného cára Mikuláša II. sa má ukrývať TU
Mikuláš II. sa narodil 18. mája 1868 v Petrohrade ako najstarší syn Alexandra Alexandroviča, ruského cára Alexandra III., a dcéry dánskeho kráľa Kristiána IX. Márie Sofie Dánskej, niekedy udávanej tiež ako Dagmar Dánska. Mal päť súrodencov. Cárom sa stal v roku 1894 vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch po smrti svojho otca a nasledujúci rok si po dlhšej známosti zobral nemeckú princeznú Alix Hessenskú, ktorej babičkou bola britská kráľovná Viktória. Tá po sobáši s Mikulášom prijala meno Alexandra Fjodorovna a prestúpila na pravoslávie.
V hodnotení osobnosti posledného ruského cára sa historici takmer zhodujú. Vládnuť podľa nich ani nechcel, miloval rodinný život a pohodlie a funkciu považoval za ťažkú nevyhnutnosť. Bol slabý, nerozhodný a práve v slabej osobnosti cára mala pôvod jeho chorobná podozrievavosť voči svojmu okoliu. Svoju autoritu odvodzoval od boha, ktorému bol zodpovedný a jeho povinnosťou bolo strážiť a zachovať nedotknuteľnosť tejto moci. Zachovanie samoderžavia bolo tak jediné, za čo cár dokázal aspoň čiastočne bojovať.
Život a činy posledného cára vďaka jeho slabej povahe prakticky ovládala dvojica sivých eminencií. Prvá z nich bola jeho poverčivá a panovačná manželka. Tá tiež priviedla na cársky dvor samozvaného svätého muža Rasputina, ktorý nakoniec cársku dvojicu úplne ovládol. Alexandra Fjodorovna videla v Rasputinovi šancu na uzdravenie následníka trónu Alexeja, ktorý trpel hemofíliou. Rasputin bol v roku 1916 zavraždený.
Mikuláš nastúpil do čela rozsiahlej ríše v neľahkej dobe. Jeho krajina sa začiatkom 20. storočia ocitla v politicko-ekonomickej kríze, z ktorej sa len ťažko dostávala. Kedysi mocná ríša prehrala vojnu s Japonskom, v krajine sa šírili hlad a bieda a ekonomika sa ocitla v katastrofálnej situácii.
Za vlády tohto na prvý pohľad mierneho muža bolo tiež preliatej mnoho krvi. Napríklad v roku 1905, po prehratej rusko-japonskej vojne a rozpustení prvej a druhej dumy, cárska vojenská stráž počas takzvanej Krvavej nedele zmasakrovala pokojný sprievod, ktorý hodlal odovzdať cárovi petíciu žiadajúcu zlepšenie pracovných podmienok, zrušenie cenzúry a toleranciu v náboženských otázkach. Tvrdé potlačenie demonštrácie viedlo k ešte väčšej mobilizácii obyvateľstva, krajinu zachvátila vlna štrajkov, pripojili sa aj vzbury v námorníctve, ako napríklad na krížniku Potemkin.
Do toho vstúpila prvá svetová vojna, v ktorej sa Rusko postavilo na stranu Dohody. Rusku sa veľmi vo vojne nedarilo a k tomu sa množili štrajky a hladové búrky. Ruské impérium aj Mikulášovo panovanie skončili po februárovej revolúcii roku 1917, kedy cár abdikoval a moc sa dostala do rúk dočasnej vlády. Tá sa ale už od začiatku musela potýkať s narastajúcim vplyvom sovietov, orgánov robotníckych a vojenských zástupcov, ktoré neskôr ovládli boľševici, a v novembri 1917 boľševici na čele s Vladimírom Iľjičom Leninom dočasnú vládu zvrhli a nastolili moc sovietov.
Po zvrhnutí monarchie v roku 1917 väčšia časť cárskej rodiny utiekla do zahraničia. Mikuláša II. s jeho manželkou, piatimi deťmi a ďalšími blízkymi brutálne zavraždilo boľševické komando v roku 1918 v pivnici domu kupca Ipaťjeva v Jekaterinburgu na Urale. Ostatky, o ktorých sa predpokladalo, že patria cárskej rodine, prvýkrát objavili neďaleko Jekaterinburgu v roku 1978. Až v roku 1991 však boli zo spoločného hrobu v zasypanej šachte exhumované a v roku 1998 boli Mikuláš II., jeho žena a tri dcéry slávnostne pochovaní v Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade. Ďalšiu dcéru a syna pochovali neskôr. Cirkev všetkých členov rodiny vyhlásila za svätých a na mieste vraždy cárskej rodiny bol vybudovaný Chrám Všetkých svätých Na krvi.
