BRATISLAVA - Česi sa cítia šťastnejší než pred desiatimi rokmi. Zásadné zmeny sa však ukázali v spoločenských otázkach, kde sa odzrkadlila vlna nenávisti a xenofóbie podobná tej na Slovensku. Ukázal to prieskum vykonaný Masarykovou univerzitou na viac než tisícke Čechov po celej republike.
Čoraz viac z našich susedov je vo svojich životoch šťastnejších. Podľa expertného výskumu Hodnoty a postoje v ČR, ktorý v niekoľkých etapách monitoruje spoločenský vývoj od roku 1991, sa počet „veľmi šťastných“ ľudí viac než zdvojnásobil. Najviac sa tak cítia obyvatelia na Morave, najmenej v Prahe.
Experti v tejto oblasti pozorovali za 10 rokov výrazné zmeny. Podstatne narástla nedôvera ľudí voči moslimom a prisťahovalcom. Menej dôverujú tiež židom aj kresťanom. Zhoršila sa všeobecná dôvera v ľudí, ktorá je najhoršia od začiatku prieskumu.
Ľudia by hneď po užívateľoch drog a alkoholikoch najviac nechceli bývať vedľa Rómov. Nasledovali prisťahovalci a moslimovia, ktorých za susedov nechce viac než polovica opýtaných. Tieto hodnoty za 10 rokov narástli o polovicu. Zaujímavosťou je, že sa Česi stavajú tolerantnejšími napríklad k potratom, prostitúcii, alebo homosexualite.
Odmietajú prisťahovalcov
V súvislosti s imigrantmi sa výskum pýtal na ich prínos k rozvoju krajiny. Negatívne sa k otázke postavila viac než polovica opýtaných. Viac Čechov si tiež myslí, že imigranti zhoršujú kriminalitu v krajine a zaťažujú sociálny systém.
Veľká nedôvera sa prejavila aj voči médiám, ktorým vôbec neverí skoro tretina respondentov. Prekonala ju iba nedôvera k nadnárodným inštitúciám, ako sú OSN a Európska únia. Zásadne menej Čechov sa cítiť byť Európanmi. Ľudia sú skeptickejší aj voči rozširovaniu EÚ.
Slováci nie sú iní
Silnejúca vlna xenofóbie však neobišla ani Slovensko. Podobne ako u nás, prejavy neznášanlivosti a xenofóbie, ktoré verejnosti posúvajú aj politické elity, sa negatívne prejavili na tolerantnosti spoločnosti.
Týmto trendom sa zaoberajú aj odborníci na Slovensku. Vyjadril sa k tomu politológ Grigorik Mesežnikov, ktorý z toho viní politikov. „Radikalizácia viedla k tomu, že sa v réžii v podstate takmer všetkých slovenských politikov s malými výnimkami posilnili xenofóbne nálady voči iným skupinám ľudí - či už náboženským menšinám, etnickým, jazykovým, rasovým a iným menšinám. Odlišnosť je vnímaná ako problém," povedal pre Topky Mesežnikov. Mimoriadna miera radikalizácie, ktorá podľa neho súvisí predovšetkým s tzv. migračnou krízou, sa prejavila pri nedávnom tragickom útoku na Filipínca Henryho.
Politológ situáciu porovnal s tou spred 10 rokov, kedy sa v xenofóbia v spoločnosti vyskytovala tiež. „Ani v roku 2008 nebola situácia veľmi priaznivá, ale predsa len hodnoty sociálneho dištancu boli nižšie. Teraz sa to napríklad voči moslimom viac než trojnásobne zhoršilo," opísal Mesežnikov.
Situácia sa podľa odborníka môže zmeniť, ale nebude to nijaká blesková zmena. Tú by priniesla iba „totálna výmena politickej triedy“. Tá sa však podľa neho zrejme nikdy nestane. „Podľa mňa je to teraz dlhodobý proces. Je to, samozrejme, na vzdelávaní, na včlenení vhodného obsahu do školských osnov a predmetov. Mimo školského vzdelávania sú rôzne programy, ktoré by prispeli k lepšiemu pochopeniu iných ľudí,“ uzavrel.
