ISTANBUL - V Turecku sa v nedeľu o štvrtej skončili predčasné prezidentské a parlamentné voľby. Konajú sa počas výnimočného stavu v krajine, ktorý bol zavedený po neúspešnom pokuse o štátny prevrat z júla 2016. Na voľby dohliadalo vyše 400 medzinárodných pozorovateľov.
Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 SELČ a zatvorili ich o 16.00 h SELČ. Celkovo 56.322.632 registrovaných voličov malo k dispozícii 180 065 volebných urien. Voliči odovzdali dva samostatné hlasovacie lístky do tej istej obálky - jeden pre prezidentské, druhý pre parlamentné voľby. Po skončení hlasovania sa ako prvé spočítavajú hlasovacie lístky pre prezidentských kandidátov.
O prezidentský úrad sa uchádza šesť kandidátov vrátane favorizovaného súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorého podporujú jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) a Strana národného hnutia (MHP). Najväčšia opozičná strana, Republikánska ľudová strana (CHP), nominovala za svojho prezidentského kandidáta Muharrema Inceho.
Počet parlamentných kresiel sa zvýšil z 550 na 600 a uchádza sa o ne osem politických strán: Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), Republikánska ľudová strana (CHP), Ľudovodemokratická strana (HDP), Hüda-Par, Strana dobra (Iyi Parti - IP), Strana národného hnutia (MHP), Strana blaženosti (Saadet Partisi - SP) a Vlastenecká strana (Vatan Partisi - VATAN).
Podľa údajov agentúry Anadolu prišlo do Turecka 415 volebných pozorovateľov z ôsmich medzinárodných organizácií. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslala 234 pozorovateľov, Parlamentné zhromaždenie OBSE (PZ OBSE) 72, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) 35, Parlamentné zhromaždenia krajín Stredomoria (PAM) desať, Parlamentné zhromaždenie Čiernomorskej ekonomickej spolupráce (PABSEC) päť, Parlamentné zhromaždenie krajín hovoriacich turkotatárskymi jazykmi (TURKPA) 15, Rada pre spoluprácu krajín hovoriacich turkotatárskymi jazykmi (CCTS) 21 a Šanghajská organizácia pre spoluprácu (ŠOS) 23.
Voľby v Turecku sa mali pôvodne konať až v novembri 2019. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však pri oznamovaní zmeny termínu vyhlásil, že takýto krok je potrebný pre rýchle zavedenie nového prezidentského systému v Turecku, aby bolo možné zvládnuť výzvy, ktoré pred krajinou stoja. Systém sústreďujúci viac právomocí do rúk prezidenta schválili Turci tesnou väčšinou vo vlaňajšom referende o zmenách v ústave.
Erdogan sľúbil, že po prezidentských i parlamentných voľbách už nebude predĺžený výnimočný stav, ktorý v Turecku platí od pokusu o štátny prevrat z júla 2016. Zároveň varoval, že ak sa znovu objaví teroristická hrozba, výnimočný stav môže byť kedykoľvek v krajine opäť vyhlásený.
Podľa opozície však reštriktívne zákony platiace počas výnimočného stavu vyvolávajú obavy, že voľby neprebehnú spravodlivo. Výnimočný stav vyprší 19. júla o 1.00 h miestneho času (18. júla o 23.00 h SELČ).
Erdogan je na ceste k prezidentskej obhajobe
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je na ceste k obhajobe prezidentského mandátu a posilnenie svojich právomocí. Po sčítaní viac ako troch pätín hlasov z dnešných prezidentských volieb vedie so ziskom cez 55 percent. Jeho hlavný súper Muharrem Ince má 29 percent. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na turecké médiá. Aby Erdogan vyhral už v prvom kole, potrebuje prekročiť 50 percent.
V súbežných parlamentných voľbách vedie Erdoganova islamská Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá po sčítaní polovice hlasov dostala 46 percent. Liberálna Ľudová republikánska strana (CHP), ktorej prezidentským kandidátom je Ince, je zatiaľ na necelých 20 percentách hlasov. Prokurdskou strana HDP sa pohybuje tesne pod desiatimi percentami a politici oslovení Reuters sa zhodujú, že nakoniec prekoná tento prah potrebný pre vstup do parlamentu.
Podozrenia zo zasahovania do volieb
Turecko vyšetruje desať cudzincov, ktorí podľa podozrení Ankary "zasahovali" do priebehu nedeľňajších predčasných prezidentských a parlamentných volieb. Informovala o tom turecká štátna tlačová agentúra Anadolu. S odvolaním sa na nemenované zdroje z tureckého ministerstva vnútra Anadolu spresnila, že ide o troch Francúzov, troch Nemcov a štyroch Talianov, ktorí sa vydávali za akreditovaných pozorovateľov.
Guvernér východotureckej provincie Agri podľa agentúry AP objasnil, že občania Francúzska sa s voličmi rozprávali o voľbách, avšak na zozname akreditovaných pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) neboli. Preto si ich úrady predvolali na "vypočúvanie".
Opozícia označila volebné výsledky za manipuláciu
Turecká Republikánska ľudová strana (CHP), ktorá je najväčšou opozičnou silou v krajine, odmietla v nedeľu ako "manipuláciu" čiastkové výsledky prezidentských volieb, pripisujúce zisk absolútnej väčšiny hlasov súčasnému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. Podľa údajov, ktoré má táto CHP k dispozícii, podpora Erdogana vo voľbách v žiadnej chvíli nepresiahla 48 percent, uviedol podľa agentúry DPA pred novinármi v Ankare stranícky hovorca Bülent Tezcan. "Je to úplne otvorená manipulácia," dodal na margo výsledkov zverejnených štátnou tlačovou agentúrou Anadolu.
Na základe uvedených výsledkov, ktoré majú zodpovedať stavu po zrátaní takmer 70 percent odovzdaných hlasov, sa zisk Erdogana pohybuje aktuálne na úrovni 55,2 percenta, čo by v prípade potvrdenia znamenalo jeho zvolenie v prvom kole volieb. Kandidát CHP Muharrem Ince je druhým v poradí so ziskom 29,2 percenta. Náskok Erdogana sa však s pribúdajúcim podielom zrátaných hlasov znižuje.
Prípadné druhé kolo prezidentských volieb v Turecku je naplánované na 8. júla. Tezcan vyzval volebných pozorovateľov, aby zostali na svojich miestach až do úplného konca zrátavania. Občania by sa podľa neho mali zhromaždiť pred sídlom ústrednej volebnej komisie v Ankare a vydržať tam až do rána.
Samotný opozičný prezidentský kandidát Ince vyjadril presvedčenie, že voľby hlavy štátu budú pokračovať druhým kolom. Agentúru Anadolu obvinila z manipulácie volebných výsledkov aj prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP). Jej vyhlásenie sa však týka súbežných parlamentných volieb, v ktorých sa snaží prekonať desaťpercentnú hranicu ako podmienku vstupu do parlamentu.
Do parlamentu sa zrejme dostane aj prokurdská strana
Prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP) sa podľa predbežných výsledkov dnešných volieb v Turecku dostane do parlamentu, pričom ohrozuje parlamentnú väčšinu vládnej strany. Štátna tlačová agentúra Anadolu informuje, že po spočítaní viac ako 80 percent hlasov, má HDP 10,4 percenta, čo by jej prinieslo 65 kresiel v 600-člennom parlamente.
Opozičná "Národná aliancia" má zatiaľ 33 percent hlasov. Vedie "Ľudová aliancia" tvorená Erdoganovou vládnou Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP) a nacionalistami s 55 percentami. Samotná AKP však má zatiaľ 297 kresiel, teda menej ako potrebuje na parlamentnú väčšinu. Prezident Recep Tayyip Erdogan pritom po spočítaní takmer 80 percent hlasov smeruje s 54,3 percentami k znovuzvoleniu už v prvom kole volieb.
Volebné miestnosti sa v Turecku zatvorili dnes o 16:00 stredoeurópskeho letného času. Krajina po voľbách prejde z parlamentného na prezidentský systém a hlava štátu tak bude mať v rukách väčšie právomoci ako dosiaľ. Odovzdať svoj hlas mohlo viac ako 59 miliónov oprávnených voličov, vrátane troch miliónov Turkov žijúcich v zahraničí.
