MOSKVA - V nedeľu sa budú Rusi rozhodovať o svojej budúcej hlave štátu. Prezidentské voľby však pôsobia skôr ako referendum. Podľa všetkých prieskumov má hlavný a jediný favorit Vladimir Putin isté drvivé víťazstvo už v prvom kole.
Podľa médií je otázkou len to, s akou veľkou podporou a s akou účasťou sa uskutoční štvrtý triumf Putina v prezidentských voľbách. Cieľom Kremľu je vraj 70% hlasov pre Putina pri účasti nad 70%. Pred šiestimi rokmi hlasovalo 65 % Rusov, pričom Putin získal 63,6 % hlasov.
Rusi volia prezidenta: Miestnosti otvorili na Ďalekom východe
Do boja o post prezidenta sa zapojilo osem kandidátov, nominovaných však pôvodne bolo až 36. Jedenásť z nich sa kandidatúry vzdalo, sedemnástim bola možnosť stať sa hlavou štátu odopretá - patrí medzi nich aj známy Putinov kritik Alexej Navaľnyj.
Vladimir Putin (65)
Vladimir Putin - Foto: SITA/AP/Alexander Zemlianichenko
Najpopulárnejší ruský politik, ktorého sprevádza kontroverzia. Vladimir Putin svoju prezidentskú kariéru začal v roku 2000, keď sa stal nástupcom Borisa Jeľcina. Zvíťazil aj v roku 2004, no v roku 2008 už kandidovať nemohol, keďže ruská ústava tri mandáty za sebou nepovoľovala. Preto si iba vymenil miesta s premiérom Dmitrijom Medvedevom a v roku 2012 sa opäť stal hlavou štátu.
Putin je tvrdý politik, ktorého kritizujú najmä za stav demokracie v Rusku, rastúcu koncentráciu moci, budovanie kultu osobnosti či nevysvetlené vraždy novinárov. Putin začínal ako agent KGB, do ktorej nastúpil v roku 1975. V tajnej službe mal povesť zástancu tvrdej línie a vďaka pôsobeniu v Nemecku perfektne ovláda nemčinu.
Xenija Sobčaková (36)
Xenija Sobčaková - Foto: SITA/AP/Alexander Zemlianichenko
Bývalá televízna moderátorka Xenija Sobčaková sa prezentuje ako kandidátka Rusov, ktorí sú nespokojní so súčasnou politikou. Je dcérou bývalého starostu Petrohradu Anatolija Sobčaka, ktorý bol blízkym priateľom a mentorom Putina. Jej život sprevádza mnoho škandálov a je označovaná za ruskú Paris Hilton. Moderovala reality šou, zahrala si v niekoľkých filmoch, bola módna návrhárka a ako novinárka pôsobila v opozičných médiách.
Po Putinovom znovuzvolení v roku 2012 jej byt prehľadala polícia. Medzi ňou a Putinom panuje zvláštny vzťah, prezident ju totiž vzhľadom k úcte k pamiatke jej otca príliš nekritizuje. Aj Sobčaková neútoči priamo proti Putinovi, hoci oznámenie svojej kandidatúry „okorenila" odsúdením anexie Krymu a výzvou na prepustenie ruských politických väzňov.
Maksim Surjakin (39)
Maksim Surjakin - Foto: FB / Maksim Surjakin
Ďalší z mladších kandidátov. Šéf ultraľavicovej strany Komunisti Ruska sám seba označuje za súdruha a kandidáta na stalisnkého prezidenta. Pôvodne bol členom Komunistickej strany Ruskej federácie, pracoval vo vedení moskovského výboru strany a angažoval sa v komunistických mládežníckych organizáciách. V roku 2012 stál pri zrode Komunistov Ruska.
Boris Titov (57)
Boris Titov - Foto: SITA/AP/Pavel Golovkin
Kandidát do počtu? Kandidát liberálne konzervatívnej Strany rastu je od roku 2012 ombudsmanom pre dodržiavanie práv podnikateľov kancelárie Vladmira Putina, čo znamená, že je jedným z jeho najbližších spolupracovníkov. Špekuluje sa, že týmto krokom sa hlási o funkciu v ďalšej Putinovej administratíve.
Grigorij Javlinskij (65)
Grigorij Javlinskij - Foto: SITA/AP/Alexander Zemlianichenko
Grigorij Alexejivič Javlinskij je ekonóm, opozičný politik a kritik prezidenta Putina. Známym sa stal už v roku 1990, keď predstavil prvý plán trhových reforiem v históri Sovietskeho zväzu s názvom „500 dní", bol však neúspešný.
Jeho politická kariéra zatiaľ veľmi úspešná nie je. Hnutie Jabloko, ktoré spoluzakladal a je jeho expredsedom, sa niekoľko rokov snaží neúspešne dostať do parlamentu. Na prezidenta kandidoval už dvakrát, v roku 200 skončil tretí a v roku 2012 bol z volieb vyradený, pretože podľa volebnej komisie nepredložil dva milióny hodnoverných podpisov občanov. Má povesť čestného politika bez škandálov.
Vladimir Žirinovskij (71)
Vladimir Žirinovskij - Foto: SITA/AP/Pavel Golovkin
O post prezidenta zabojuje aj muž, ktorý je populárny medzi extrémistami a ľuďmi, podľa ktorých Rusko stratilo postavenie veľmoci. Vladimir Žirinovskij je predseda nacionalistickej Liberálnodemokratickej strany Ruska, ktorá vystupuje proti menšinám a všetkým neruským prvkom v spoločnosti.
Známy je svojimi nevyberanými útokmi proti oponentom, výtržnosťami a antisemitskými výrokmi. Paradoxne, v roku 2001 priznal, že rodina jeho otca bola židovského pôvodu pôvodne z Poľska. Hlavou štátu sa pokúša stať už šiestykrát.
Sergej Baburin (59)
Sergej Baburin - Foto: FB / Sergej Baburin
Radikál Baburin je vyštudovaný právnik a vedecký pracovník. Šéfuje nacionalistickej strane Ruský všeľudový zväz. Do parlamentných lavíc prvýkrát zasadol v roku 1990, poslancom bol viac ako desať rokov. V roku 1993, keď si konflikt medzi proparlamentnými silami a prívržencami vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina vyžiadal takmer 200 obetí, bol jedným z najtvrdších kritikov Jeľcina.
Pavel Grudinin (57)
Pavel Grudinin - Foto: SITA/AP/Alexander Zemlianichenko
Grudinin je prekvapujúcim kandidátom Komunistickej strany Ruskej federácie, ktorá doteraz vždy do boja o post hlavy štátu postavila svojho predsedu Gennadija Zjuganova. Grudinin doposiaľ figuroval iba v regionálnej politike, o sebe tvrdí, že nie je komunistom, ale stúpencom strany. Kedysi bol členom vládnucej strany Jednotné Rusko.
Nedávno vyvolala rozrucc správa agentúr, že je miliardárom. Grudinin to poprel a dodal, že išlo o chybnú interpretáciu majetkového priznania. Priznal ale, že výška jeho majetku presahuje viac ako 350-tisíc eur.