MOSKVA - Úradujúci ruský prezident Vladimir Putin jasne zvíťazil v nedeľňajších voľbách hlavy štátu. Podľa takmer úplných predbežných výsledkov sčítania získal 76,65 percenta hlasov, vyplýva z údajov zverejnených v noci na pondelok Ústrednou volebnou komisiou.
Sčítanie 99 percent odovzdaných hlasov podľa komisie ukázalo, že Putina volilo viac ako 55 miliónov ľudí. Dosiahnutý výsledok je preňho dosiaľ najlepším vo voľbách prezidenta, v ktorých kandidoval celkovo po štvrtý raz, uviedla štátna agentúra TASS. V roku 2002 dostal 52,94 percenta hlasov, v roku 2004 zvíťazil zo ziskom 71,31 percenta a vo voľbách v roku 2012 ho podporilo 63,6 percenta hlasujúcich.
Na druhom mieste tentoraz skončil kandidát Komunistickej strany Ruskej federácie a riaditeľ roľníckeho družstva Pavel Grudinin, ktorého podporilo 11,82 percenta voličov. Tretí je líder ruských nacionalistov Vladimir Žirinovskij so ziskom 5,68 percenta hlasov.
Zvyšní piati kandidáti získali menej ako dve percentá hlasov. Sú nimi moderátorka a novinárka Xenija Sobčaková, kandidátka Občianskej iniciatívy (1,66 percenta), liberálny ekonóm Grigorij Javlinskij zo strany Jabloko (1,04 percenta), podnikateľský ombudsman a politik Boris Titov (0,75 percenta), ľavicový politik Maxim Surajkin (0,68 percenta) a bývalý poslanec Sergej Baburin (0,65 percenta).
Sobčaková spokojná s výsledkom
Ruská prezidentská kandidátka Xenija Sobčaková priznala, že Vladimir Putin zvíťazil v nedeľňajších voľbách s väčšinou hlasov, a pred novinármi vo svojej volebnej centrále dodala, že s vlastným výsledkom nie je spokojná.
"Uznávam, že Putin dnes má väčšinovú podporu, zabezpečenú rôznymi metódami," povedala Sobčaková po otázke, či uznáva výsledky volieb. "Momentálne vidíme výsledky, ktoré sa pravdepodobne veľmi nezmenia, a ja s nimi určite nie som spokojná," citovala ju agentúra TASS.
"Bola to dosť špinavá kampaň, pokiaľ ide o mňa, najmä v súvislosti s volebnými debatami a zatknutím našich stúpencov v rôznych mestách, ako aj pokusmi nás zastrašovať," dodala Sobčaková. Zdôraznila tiež, že jej predbežné výsledky v prezidentských voľbách dokazujú, že má budúcnosť v politike.
"Myslím si, že pozitívnou správou pre mňa je, že môj výsledok je najlepším, aký sa doposiaľ poradilo dosiahnuť liberálne zmýšľajúcemu kandidátovi," vyhlásila s tým, že ide o dobrý odrazový mostík k založeniu novej Strany zmien, ktorej vytvorenie nedávno avizovala spoločne s bývalým poslancom Dmitrijom Gudkovom. "Ľudia vyjadrili svoje názory, viac než milión voličov chce zmeny, chce vidieť mladých politikov. Je to dobrý začiatok pre veľké zmeny."
Poďakoval fanúšikom
Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý podľa čiastkových výsledkov jasne zvíťazil v nedeľňajších voľbách hlavy štátu, sa večer prihovoril k tisícom stúpencov oslavujúcich jeho víťazstvo v blízkosti moskovského Kremľa.
Putinov volebný triumf sa všeobecne očakával a slávnostný popový koncert na Manéžnom námestí v centre Moskvy bol pripravený už vopred. Oficiálnym dôvodom jeho konania bolo "štvrté výročie znovuzjednotenia Krymu s Ruskom", píše agentúra TASS.
Staronový prezident sa svojim priaznivcom poďakoval za prejavenú podporu. Všetci občania Ruska, ktorí ho volili, sú podľa Putina jedným "veľkým národným tímom". Zdôraznil pritom potrebu jednoty celého národa.
Prezident vyjadril presvedčenie, že Rusko pod jeho vedením čakajú ďalšie úspechy a skvelá budúcnosť. Napokon si spoločne so zhromaždenými zaskandoval "Rusko, Rusko, Rusko...," uviedla agentúra AP.
"(Výsledok volieb) vnímam ako uznanie toho, čo sa v uplynulých rokoch vykonalo za veľmi náročných podmienok, ako aj vyjadrenie viery a nádeje nášho ľudu, že budeme pracovať rovnako tvrdo, rovnako zodpovedne a ešte viac efektívne," povedal podľa agentúry TASS Putin.
Pod paľbou úvah
Ruský prezident Vladimir Putin sa po nedeľňajšom opätovnom volebnom víťazstve vyhol priamej odpovedi na otázku o svojich plánoch po nadchádzajúcom šesťročnom funkčnom období. Na základe súčasnej ruskej ústavy by Putin nemohol kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2024 vzhľadom na obmedzenie pôsobenia hlavy štátu v úrade na dve po sebe idúce funkčné obdobia.
Po otázke, či by sa následne mohol uchádzať o post prezidenta znova v roku 2030, 65-ročný ruský líder povedal: "To je smiešne. Myslíte si, že tu budem sedieť, pokým nebudem mať 100 rokov?" citovala ho agentúra AP.
Na ďalšiu otázku, či by mohol iniciovať zmenu ústavy, reagoval Putin slovami, že to nemá v pláne. Dodal, že o zložení svojho kabinetu rozhodne po inaugurácii. Putin sa vyjadril pre novinárov v čase, keď podľa Ústrednej volebnej komisie po sčítaní 60 percent odovzdaných hlasov viedol so ziskom vyše 75 percent.
Šéf Kremľa okrem toho odmietol obvinenia Británie, že Rusko stojí za otrávením bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéry, ku ktorému došlo tento mesiac v anglickom Salisbury. Moskva je podľa neho pripravená spolupracovať s Londýnom na vyšetrovaní.
Putin v prvom vyjadrení k tejto záležitosti uviedol, že útok na Skripaľa a jeho dcéru bol "tragédiou". Dodal však, že ak by britské tvrdenia o otrave nervovoparalytickou látkou novičok boli pravdivé, obete by zomreli okamžite.
"Rusko nič také nemá. Odstránili sme všetky naše chemické zbrane pod dohľadom medzinárodných pozorovateľov," citovala Putina agentúra DPA. Podľa ruského lídra je "nezmyslom" myslieť si, že niekto z Ruska by mohol vykonať takýto útok krátko pred prezidentskými voľbami a majstrovstvami sveta vo futbale, ktoré sa budú v jeho krajine konať v lete.
Navaľný hovorí o porušovaní zákona
Štáb ruského opozičného politika Alexeja Navaľného tvrdí, že počas nedeľných prezidentských volieb v Rusku došlo k tisícom prípadom porušenia zákona o voľbách. Len v Moskve to dopustila údajne štvrtina volebných komisií.
K prípadom, keď voliči alebo dokonca aj členovia volebných komisií vhodili do volebných urien balíček hlasovacích lístkov alebo robili ich fotokópie, hlásili Navaľného aktivisti najmä z Moskvy, Petrohradu a Baškirskej republiky na Urale, ale aj z viacerých ďalších miest a regiónov. K dispozícii majú aj videozáznamy týchto skutkov. Niektoré z nich boli zverejnené na sociálnej sieti Twitter.
Navaľného štáb pôsobiaci v Moskve na svojej internetovej stránke napísal, že výsledky v najmenej dvoch volebných obvodoch v ruskej metropole by mali byť označené za neplatné, pretože tam došlo k masovému vhadzovaniu hlasovacích lístkov.
Pozorovatelia, ktorí na voľbách zastupovali Navaľného štáb, okrem toho informovali, že v niektorých volebných miestnostiach v okolí Moskvy ich komisie v nedeľu večer nepripustili k sčítavaniu hlasov.
"20.00 h. Miestnosti sa zatvárajú, zobúdza sa mafia. A v Podmoskovsku začali pozorovateľov vyhadzovať z (volebných) miestností. Napríklad v Podoľsku vo volebnej miestnosti č.3576 žiadali, aby sme odišli, teraz (nás) vyviedli nasilu...," napísal aktivista Sergej Bojko. Ako uviedol iný tím pozorovateľov, v Čečensku sa im v jednej z volebných miestností vyhrážali dokonca fyzickým násilím. Ústredná volebná komisia avizovala, že sa prípadmi podozrenia z porušovania volebného zákona bude zaoberať.
Mimovládna organizácia Golos (Hlas), ktorá sa špecializuje na monitorovanie volieb v Rusku, zaregistrovala do 15.00 h v nedeľu spolu 2288 prípadov porušenia zákona o voľbách - šlo o hromadné vhadzovanie hlasovacích lístkov, opakované hlasovanie či znemožňovanie činnosti pozorovateľom.
Strach o osud Ruska
Kandidát prezidentských volieb v Rusku za liberálnu stranu Jabloko Grigorij Javlinskij v reakcii na výsledok hlasovania vyslovil obavy o osud svojej krajiny. Podľa agentúry Interfax Javlinskij, ktorému svoj hlas odovzdal asi milión voličov, sa obáva, že "krajina blíži k nebezpečnej priepasti, pred nami sú ťažké časy a možností zmeniť to je málo".
Vysvetlil, že strana Jabloko "šla do tejto (volebnej) kampane, aby donútila (prezidenta Vladimira) Putina zmeniť politiku: zlikvidovať chudobu, skončiť s vojnami a izoláciou Ruska. Chceli sme zachrániť ekonomiku, zabrániť pretekom v zbrojení a veľkej vojne".
Fraška
Ukrajinský prezident Petro Porošenko označil nedeľné voľby ruského prezidenta za "politickú frašku, ktorá nemá nič spoločné s voľbami v demokratickom chápaní". Podľa Porošenka "tieto voľby (v Rusku) boli voľbou bez voľby, bez skutočnej politickej súťaže, bez slobody prejavu, bez rovnakých príležitostí".
Dodal, že legitimitu prezidentských volieb v Rusku i ich víťaza spochybňuje aj protiprávne hlasovanie o ruskom prezidentovi, ktoré sa v nedeľu konalo na Kryme. Ukrajina tento polostrov odvtedy, ako ho Rusko pred štyrmi rokmi anektovalo, označuje za svoje "dočasne okupované" územie.
Odpozorovali transparentnosť
Misia pozorovateľov z krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) považuje nedeľné prezidentské voľby v Rusku za legitímne, transparentné a v súlade s pravidlami politickej súťaže. Podľa agentúry TASS to v pondelok v Moskve oznámil predseda pozorovateľskej misie SNŠ Viktor Guminskij, podľa ktoré sa prezidentské voľby v Rusku konali v súlade s platnými volebnými zákonmi.
Transparentnosť práce volebných komisií vyzdvihla aj misia pozorovateľov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO). Jej generálny tajomník Rašid Alimov v pondelok na tlačovej konferencii v Moskve dodal, že pozorovatelia SCO prichádzali do volebných miestností bez toho, aby bola ich misia vopred avizovaná alebo odsúhlasovaná s výkonnými alebo zastupiteľskými orgánmi. Vo vykonaní pozorovateľskej misie im nikto nebránil.
Rusko potrebuje zmenu
Boris Titov, neúspešný kandidát prezidentských volieb v Rusku, označil síce nedeľné hlasovanie za "šou", ale ocenil, že prispelo k tomu, aby sa k veľkému počtu občanov dostala myšlienka o nutnosti zmeny ekonomického modelu krajiny. Informovala o tom agentúra Interfax.
Titov, ktorý kandidoval za Stranu rastu a je splnomocnenom pre ochranu práv podnikateľov, poznamenal, že predvolebnú kampaň sa snažil využiť aj na to, aby ukázal, že Rusko potrebuje zmenu ekonomického modelu, ústup od surovinovej ekonomiky a rast príjmov obyvateľstva. Domnieva sa, že vďaka kampani pred prezidentskými voľbami sa táto koncepcia jeho strany stala pre voličov ľahšie identifikovateľná. Uznal, že ako kandidát možno nezískal veľmi veľa hlasov, ale "sú to hlasy osobitej kvality" - od riadiacej a intelektuálnej elity Ruska, a preto "nemôžu zostať nevypočuté".
Titov preto vyjadril nádej, že "prezident im bude načúvať" a ich program "sa stane základom ekonomického rozvoja krajiny". Titov v tejto súvislosti zdôraznil, že Rusko nemá inú možnosť: buď sa vráti späť, k životnej úrovni 90. rokov, alebo bude napredovať, smerom k ekonomike založenej na aktivite samostatných vzdelaných ľudí.
Výsledky môžu klamať
Podľa Jana Šíra z Katedry ruských a východoeurópskych štúdií Inštitútu medzinárodných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe tento Putinov výsledok nemusí vypovedať o reálnom stave jeho popularity. Šír uviedol, že "v normálnej demokratickej krajine existujú dva spôsoby, ako merať popularitu. Prvou sú prieskumy verejnej mienky a druhou voľby". Upozornil, že nič z toho v súčasnom Rusku neprichádza veľmi do úvahy.
"Sociologické prieskumy sa v Rusku samozrejme robia, ale ohľadom validity takto získaných dát panujú veľké pochybnosti, pretože tak ako v iných represívnych, autokratických režimoch sa ľudia naučili odpovedať tak, ako sa od nich očakáva," uviedol Šír. Odpovede respondentov o tom, čo si naozaj myslia, tak vypovedajú len veľmi málo, spresnil.
Pokiaľ ide o voľby, Šír uviedol, že "zatiaľ žiadne prezidentské alebo parlamentné voľby, ktoré sa v Rusku od nástupu Putina k moci konali na celoštátnej úrovni – a tie posledné neboli výnimkou – nevyhovovali minimálnym demokratickým štandardom a nárokom na slobodný a spravodlivý priebeh". "Vyvodzovať z týchto výsledkov niečo viac ohľadom nálad prevládajúcich v spoločnosti by bolo až skoro neprofesionálne," dodal.
Samotný fakt, že "ruský režim nedokáže alebo nechce pripustiť, aby voľby mali demokratický priebeh", podľa Šíra môže naznačovať, že v Kremli si Putinovou popularitou v skutočnosti "až takí istí nie sú".
Šír pripomenul, že najvýraznejšie osobnosti opozície, ktoré svojho času deklarovali zámer kandidovať v prezidentských voľbách, do nich napokon ani nezasiahli: Boris Nemcov bol zavraždený, Alexej Navaľnyj bol z volebného boja vyradený ešte pred tým, ako mohol byť zaregistrovaný, Garri Kasparov bol - podobne ako viacerí ďalší opoziční politici - po sérii incidentov donútený z Ruska odísť. "V takýchto podmienkach sa nemožno čudovať, že sa zástupcovia opozície vo verejnom živote presadzujú len ťažko," dodal Jan Šír.
