Srbský premiér Vojislav Koštunica v piatok oznámil, že vyšle do Kosova armádu
PRIŠTINA - Severoatlantická aliancia (NATO) nedovolí Srbsku poslať späť do Kosova svojich vojakov, uviedol v sobotu hovorca medzinárodných mierových jednotiek KFOR Michael Knop. Podľa jeho slov "KFOR je zodpovedné za bezpečnosť Kosova a neplánuje vydať povolenie" na návrat srbských jednotiek.
Srbsko v piatok oznámilo, že chce vyslať svoje vojska a políciu späť do Kosova v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244. Hovorca srbského premiéra Vojislava Koštunicu Alexander Šimič povedal, že "nastal čas na návrat" približne 1 000 príslušníkov srbských bezpečnostných síl.
Rezolúcia 1244, ktorá ukončila krvavý konflikt medzi srbskými jednotkami a albánskymi separatistami v Kosove, predpokladá možnosť návratu 1000 srbských policajtov a vojakov na ochranu kultúrnych pamiatok a náboženských miest. S touto možnosťou sa však doteraz nikdy nepočítalo z obavy, že takýto krok by mohol len zvýšiť etnické napätie v spornej provincii.
Kosovo je formálne stále súčasťou Srbska, od skončenia vojny medzi etnickými Albáncami a Srbmi v rokoch 1998-1999 však juhosrbskú provinciu spravuje OSN a NATO. Plán takzvanej kontrolovanej samostatnosti Kosova z dielne Marttiho Ahtisaariho podporovali západné krajiny, Rusko, ktoré má v Bezpečnostnej rade OSN (BR) právo veta, však pohrozilo jeho zablokovaním. OSN sa preto rozhodla opäť zaangažovať kontaktnú skupinu pre Kosovo, ktorá pozostáva z USA, Británie, Talianska, Francúzska, Nemecka a Ruska. Skupina koncom júla ustanovila takzvanú trojku zloženú zo zástupcu Spojených štátov, Európskej únie (EÚ) a Ruska, ktorá pokračuje v rokovaní o budúcnosti spornej srbskej provincie. Nové kolo rozhovorov sa uskutoční 30. augusta v rakúskej metropole Viedeň.
Rezolúcia 1244, ktorá ukončila krvavý konflikt medzi srbskými jednotkami a albánskymi separatistami v Kosove, predpokladá možnosť návratu 1000 srbských policajtov a vojakov na ochranu kultúrnych pamiatok a náboženských miest. S touto možnosťou sa však doteraz nikdy nepočítalo z obavy, že takýto krok by mohol len zvýšiť etnické napätie v spornej provincii.
Kosovo je formálne stále súčasťou Srbska, od skončenia vojny medzi etnickými Albáncami a Srbmi v rokoch 1998-1999 však juhosrbskú provinciu spravuje OSN a NATO. Plán takzvanej kontrolovanej samostatnosti Kosova z dielne Marttiho Ahtisaariho podporovali západné krajiny, Rusko, ktoré má v Bezpečnostnej rade OSN (BR) právo veta, však pohrozilo jeho zablokovaním. OSN sa preto rozhodla opäť zaangažovať kontaktnú skupinu pre Kosovo, ktorá pozostáva z USA, Británie, Talianska, Francúzska, Nemecka a Ruska. Skupina koncom júla ustanovila takzvanú trojku zloženú zo zástupcu Spojených štátov, Európskej únie (EÚ) a Ruska, ktorá pokračuje v rokovaní o budúcnosti spornej srbskej provincie. Nové kolo rozhovorov sa uskutoční 30. augusta v rakúskej metropole Viedeň.