Vuk Jeremič (Zdroj: SITA)
PRIŠTINA - Medzinárodní vyslanci zo Spojených štátov, Ruska a Európskej únie sa v sobotu v Prištine usilovali o nájdenie kompromisu o budúcom štatúte srbskej provincie Kosovo, no bez výsledku. Návšteva zástupcov takzvanej trojky je súčasťou úsilia o vyriešenie patovej situácie v otázke budúcnosti Kosova, ktorého vrcholní predstavitelia žiadajú plnú nezávislosť.
Zástupcom trojky sa v piatok počas návštevy Belehradu nepodarilo zlomiť srbský odpor voči nezávislosti provincie. Srbský prezident Boris Tadič vyjednávačov vo svojom vyhlásení informoval, že pri hľadaní riešenia budúceho štatútu Kosova je "nevyhnutné rešpektovať suverenitu a územnú integritu Srbska."
Kosovské médiá sa vo svojich sobotňajších vydaniach vyjadrovali k perspektíve úspešného výsledku rokovaní skepticky, pričom denník Kosovo Sot označil misiu vyjednávačov Kontaktnej skupiny pre Kosovo v zložení americký diplomat Frank Wisner, nemecký zástupca Európskej únie Wolfgang Ischinger a Rus Alexandr Botsan-Charčenko za stratu času. Kosovský premiér Agim Ceku podľa niektorých denníkov dokonca vyhlásil, že rokovania trojky s lídrami Srbska a Kosova sú "posledným odkladom" pred konečným rozhodnutím o Kosove, ktoré "musí získať medzinárodné uznanie ako nezávislý štát." "Našou úlohou je ... počúvať a pri hľadaní riešenia prijateľného pre všetky zúčastnené strany preskúmať všetky možnosti," vyhlásil Wisner po piatkových rokovaniach.
Srbský minister zahraničia Vuk Jeremič vyhlásil, že Belehrad je pripravený udeliť Kosovu "najširšiu možnú autonómiu", no varoval, že kosovskí Albánci by sa rovnako malo vzdať niektorých svojich požiadaviek. "Som presvedčený, že rokovania by mali pokračovať, kým sa nenájde kompromis," uviedol Jeremič. Postoj vyjednávača kosovských Albáncov Vetona Surroia bol však nepokryte odmietavý. "Môžeme rokovať 120 mesiacov alebo 120 rokov, a stále dospejeme k jedinému výsledku: my chceme nezávislosť a Srbsko je proti," vyhlásil.
Kosovo je formálne stále súčasťou Srbska, od skončenia vojny medzi etnickými Albáncami a Srbmi v rokoch 1998-1999 však juhosrbskú provinciu spravuje OSN a NATO. Plán takzvanej kontrolovanej samostatnosti Kosova z dielne Marttiho Ahtisaariho podporovali západné krajiny, Rusko, ktoré má v Bezpečnostnej rade OSN (BR) právo veta, však pohrozilo jeho zablokovaním. OSN sa preto rozhodla opäť zaangažovať kontaktnú skupinu pre Kosovo, ktorá pozostáva z USA, Británie, Talianska, Francúzska, Nemecka a Ruska. Skupina koncom júla ustanovila takzvanú trojku v zložení Američan, Európan a Rus, aby sprostredkovali nové rokovania medzi Srbskom a kosovskými Albáncami.
Kosovské médiá sa vo svojich sobotňajších vydaniach vyjadrovali k perspektíve úspešného výsledku rokovaní skepticky, pričom denník Kosovo Sot označil misiu vyjednávačov Kontaktnej skupiny pre Kosovo v zložení americký diplomat Frank Wisner, nemecký zástupca Európskej únie Wolfgang Ischinger a Rus Alexandr Botsan-Charčenko za stratu času. Kosovský premiér Agim Ceku podľa niektorých denníkov dokonca vyhlásil, že rokovania trojky s lídrami Srbska a Kosova sú "posledným odkladom" pred konečným rozhodnutím o Kosove, ktoré "musí získať medzinárodné uznanie ako nezávislý štát." "Našou úlohou je ... počúvať a pri hľadaní riešenia prijateľného pre všetky zúčastnené strany preskúmať všetky možnosti," vyhlásil Wisner po piatkových rokovaniach.
Srbský minister zahraničia Vuk Jeremič vyhlásil, že Belehrad je pripravený udeliť Kosovu "najširšiu možnú autonómiu", no varoval, že kosovskí Albánci by sa rovnako malo vzdať niektorých svojich požiadaviek. "Som presvedčený, že rokovania by mali pokračovať, kým sa nenájde kompromis," uviedol Jeremič. Postoj vyjednávača kosovských Albáncov Vetona Surroia bol však nepokryte odmietavý. "Môžeme rokovať 120 mesiacov alebo 120 rokov, a stále dospejeme k jedinému výsledku: my chceme nezávislosť a Srbsko je proti," vyhlásil.
Kosovo je formálne stále súčasťou Srbska, od skončenia vojny medzi etnickými Albáncami a Srbmi v rokoch 1998-1999 však juhosrbskú provinciu spravuje OSN a NATO. Plán takzvanej kontrolovanej samostatnosti Kosova z dielne Marttiho Ahtisaariho podporovali západné krajiny, Rusko, ktoré má v Bezpečnostnej rade OSN (BR) právo veta, však pohrozilo jeho zablokovaním. OSN sa preto rozhodla opäť zaangažovať kontaktnú skupinu pre Kosovo, ktorá pozostáva z USA, Británie, Talianska, Francúzska, Nemecka a Ruska. Skupina koncom júla ustanovila takzvanú trojku v zložení Američan, Európan a Rus, aby sprostredkovali nové rokovania medzi Srbskom a kosovskými Albáncami.