BARCELONA - Celý svet včera upieral zrak na Katalánsko, kde sa konalo kontroverzné referendum o osamostnení sa tohto autonómneho regiónu Španielska. Poznačili ho ale brutálne zásahy španielskej polície, jej snaha zablokovať možnosť hlasovať a následné tvrdé zrážky s ľuďmi.
V referende sa podľa predbežných výsledkov 90 percent zúčastnených voličov vyslovilo za osamostatnenie Katalánska - hovorca katalánskej vlády Jordi Turull na tlačovej konferencii povedal, že sčítaných bolo 2,26 milióna hlasov, z ktorých viac než dva milióny boli v prospech nezávislosti.
Za katastrofu ale označujú svetové médiá aj politici zásahy španielskej polície. Zranenia pri jej raziách utrpelo najmenej 844 ľudí. Svet obleteli predovšetkým brutálne zábery, ako strážcovia zákona pacifikujú starších ľudí či dôchodcov, ktorí chú iba odvoliť. Policajti aj civilná garda na mnohých miestach blokovali volebné miestnosti a konfiškovali hlasovacie urny a lístky.
Ako za generála Franca
Mnohí Katalánci prirovnali policajný zásah z nedele k metódam používaným počas diktatúry generála Francisca Franca. „Za akú cenu? Toto hlasovanie sprevádzala bolesť zranených, ktorí ani nemohli odvoliť a ešte stále sú v nemocniciach," uviedla Cristina (48), ktorá hlasovala v jednej z barcelonských škôl.
Centrom zrážok polície s ľuďmi sa stala metropola Barcelona. Polícia podľa svedkov či záberov zverejnených na internete použila obušky a gumovú muníciu, ktorá je pritom v Katalánsku osobitným zákonom zakázaná.
Polícia tvrdo zakročila - Foto: TASR - AP/Manu Fernandez
Použitie sily voči katalánskym voličom kritizovala aj barcelonská primátorka Ada Colauová, ktorá vyzvala Rajoya, aby podal demisiu. Škótska premiérka Nicole Sturgeonová zas ešte pred koncom referenda vyzvala Španielsko, aby „zmenilo kurz" a nechalo ľudí v pokoji hlasovať.
Násilie odsúdil aj britský minister zahraničia Boris Johnson, šéf labouristov Jeremy Corbyn či zástupca liberálov v europarlamenen Guy Verhofstadt. Budúcnosť komplikovaného vzťahu medzi Španielskom a Katalánsko je podľa BBC po nedeľnom referende veľkou neznámou.
Foto: SITA - AP / Alvaro Barrientos
Rajoy vinu necíti
Samotný premiér Mariano Rajoy vinu necíti a polícii poďakoval, čím Kataláncov pobúril „Bolo by ľahšie sa pozerať do strany," povedal Rajoy, podľa ktorého hlasovanie predstavovalo „skutočný útok proti právnemu štátu, na ktorý štát reagoval s pevnosťou a vyrovnanosťou".
Aj španielsky minister zahraničia Alfonso Dastis zvalil v rozhovore s agentúrou AP zodpovednosť výhradne na Puigdemonta a jeho regionálnu vládu. Násilie, ktoré vypuklo, bolo podľa neho „nešťastné" a „nepríjemné", ale „primerané".
#Spain: This is happening now in Catalunya. Spanish police interrumping polling stations. #CatalanReferendum pic.twitter.com/XsxhhTbHa2
— AbriendoLosOjos #SÍ (@begiakirekiz) October 1, 2017
Katastrofa, hanba, diktatúra
Do španielskej vlády sa poriadne pustila aj nemecká tlač - hovorí o katastrofe pre civilizovanú krajinu, hanbe pre Európu či diktátorských postupoch vlády.
„Takto zaobchádzali s inak zmýšľajúcimi diktátori, nie demokrati. Barcelonská krvavá nedeľa je hanbou pre Európu," napísal o brutálnom zásahu policajtov po celom Katalánsku denník Osnabrücker Zeitung.
Foto: TASR - AP/Emilio Morenatti
Katastrofa pre Španielsko
„Katalánski separatisti vyhrali," píše denník Frankfurter Rundschau, podľa ktorého ich víťazstvo spočíva v tom, že sa referendum uskutočnilo a v tom, že brutálny postup policajtov videl celý svet. „Je to katastrofa pre Rajoya a katastrofa pre Španielsko," dodal denník.
Kritický bol aj Rheinische Post. Rajoy síce podľa neho mal pravdu právne aj politicky, jeho kroky však boli neprípustné. „Vyzerá takto demokracia v jednej z dôležitých krajín Európskej únie? Nie, tak to nemôže byť," píše denník a dodáva, že premiér Rajoy by mal odstúpiť.
Foto: SITA - AP / Manu Fernandez
Osamostatnia sa?
Predseda katalánskej vlády Carles Puigdemont v nedeľu neskoro večer vyhlásil, že Katalánsko „získalo právo stať sa nezávislým štátom". Zopakoval, že dodrží sľub jednostranného vyhlásenia nezávislosti, ak tábor stúpencov takéhoto kroku v referende zvíťazí.
Puigdemont pripomenul, že na základe zákona prijatého katalánskym parlamentom môže byť nezávislosť vyhlásená do 48 hodín od referenda v prípade, ak sa v ňom za osamostatnenie vysloví viac ako 50 percent zúčastnených voličov, a to bez ohľadu na účasť.
Španielsky ústavný súd platnosť tohto zákona pozastavil, katalánska vláda však napriek tomu svoj plán na referendum zrealizovala.
