SOUL - Juhokórejská armáda dnes oznámila, že Spojené štáty vyslali nadzvukové bombardéry B-1B a stíhačky F-35 na prelet ponad Južnú Kóreu, aby tak demonštrovali silu. Ich akcia nasledovala po najnovšom severokórejskom odpálení balistickej strely.
Nemenovaný predstaviteľ ministerstva obrany v Soule dnes uviedol, že na výcviku s juhokórejskými stíhačkami F-15 sa zúčastnili dva bombardéry B-1B a dve stíhačky F-35 patriace americkej armáde.
Takéto prelety sú bežné, keď na Kórejskom polostrove narastá nevraživosť. Polostrov je po formálnej stránke vo vojnovom stave, pretože kórejská vojna z rokov 1950-1953 sa skončila iba prímerím, nie mierovou zmluvou.
Severná Kórea (KĽDR), izolovaný štát so stalinistickým režimom, v noci na utorok 29. augusta vystrelila ponad severné Japonsko raketu stredného doletu, schopnú niesť jadrovú zbraň. KĽDR to neskôr označila za "významnú predohru" obsadenia amerického územia - ostrova Guam.
Vojenské možnosti môžu podporiť diplomaciu v kríze okolo KĽDR
Šéfovia rezortov obrany Južnej Kórey a Spojených štátov sa zhodli, že budú podporovať diplomatické snahy o vyriešenie krízy okolo Severnej Kórey prípravou "silných, účinných a spoľahlivých" vojenských možností. Ministri obrany Song Jong-mu a James Mattis na stredajších rozhovoroch v Pentagóne potvrdili, že spojenectvo oboch krajín je pevné vo svetle riskantnej politiky Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR).
"Tu, vo Washingtone, si jasne uvedomujeme, že Južná Kórea je na frontovej línii a že sa nemôžeme uspokojiť," povedal Mattis v súvislosti s existujúcou obranou. Prvé stretnutie oboch ministrov, odkedy sa Song v júli ujal funkcie, prišlo dva dni po tom, ako KĽDR ešte vyostrila napätie v severovýchodnej Ázii odpálením balistickej strely ponad Japonsko.
Song a Mattis hovorili okrem iného aj o nasadení amerického protiraketového systému THAAD v Južnej Kórei, uviedla agentúra Jonhap s odvolaním sa na zdroj z juhokórejskej vlády. Song podľa zdroja nadhodil aj možnosť opätovného umiestnenia amerických taktických jadrových zbraní na Kórejskom polostrove. USA ich odtiaľ stiahli začiatkom 90. rokov.
Juhokórejský minister rokoval aj s poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť H.R. McMasterom, s ktorým sa zhodli na dôležitosti mierových riešení severokórejského problému. Podľa ich slov je prioritou diplomatický a ekonomický tlak, ktorý by Pchjongjang priviedol k dialógu.
Severná Kórea však zintenzívňuje raketové skúšky a vykonala aj niekoľko jadrových testov napriek siedmim súborom sankcií OSN, uvalených na izolovaný komunistický režim od roku 2006. Najnovšie a dosiaľ najprísnejšie sankcie, schválené pred niekoľkými týždňami, zakazujú KĽDR vyvážať a obchodovať s kľúčovými komoditami s cieľom obmedziť jej finančné zdroje - podľa odhadov až o tretinu ročných príjmov. Obmedzujú tiež možnosti zamestnávania Severokórejčanov v zahraničí.
Britský veľvyslanec pri svetovej organizácii Matthew Rycroft v stredu novinárom v New Yorku povedal, že ani takéto opatrenia dosiaľ zjavne neprinútili Severnú Kóreu zmeniť konanie, preto by BR OSN mohla zájsť ďalej a zamerať sa na tvrdú menu, ktorú severokórejskí pracovníci posielajú do vlasti z Ruska či Číny. OSN odhaduje, že v zahraničí pracuje viac ako 50.000 Severokórejčanov, ktorí do svojej krajiny každoročne posielajú v prepočte 1,2 až 2,3 miliardy dolárov. Väčšina z nich pracuje v Rusku a Číne.
