BRATISLAVA - Jedna z najväčších vojenských mocností, Čína, sa derie do popredia. Takmer hotové sú umelé ostrovy, ktoré buduje v Juhočínskom mori prakticky z ničoho. Nové fotky zachytili, ako sa na nich objavili protilietadlové rakety a ďalší vojenský personál. Nové základne svedčia o tom, že Čína sa pripravuje prípadné vojenské ohrozenie. Budúcnosť regiónu sa stáva najdôležitejším a možno najhorúcejším ohniskom vo svetovej geopolitike.
11 miliárd barelov ropy, 190 biliónov metrov kubických zemného plynu, 10% celosvetových zásob rýb a preprava 30% svetového obchodu cez tento región. Toto je malý náčrt bohatstva, ktorý sa ukrýva v juhočínskom mori, o ktoré sa bijú viaceré ázijské krajiny. V hre je teda veľa. Práve z tohto dôvodu rastúca veľmoc Čína napína svaly.
Vysvetlenie: Prečo Čína buduje tieto ostrovy
Všíma si to aj austrálsky portál news.com.au, ktorý informuje, že ostrovy, na ktorých Čína umiestňuje protilietadlové rakety a vojenský materiál, sú takmer vybudované. "Strategické základne dodajú Číne schopnosť nasadiť bojovú letku a ostatné armádne zložky s perfektnou efektívnosťou v kontroverznom regióne," píše portál.
Správy, že Čína na ostrovy, na ktoré si nárokujú vplyv viaceré krajiny v Juhočínskom regióne, nainštalovala zbrane, sú iba niekoľko mesiacov staré. Zábery prenikli už v decembri minulého roku od Ázijskej iniciatívy pre námornú transparentnosť (AMTI).
Zábery dokazujú, že Peking zrejme rozmiestnil zbraňové systémy, okrem iného protilietadlové strely, na každom zo siedmich umelých ostrovov, ktoré doposiaľ vybudoval v Juhočínskom mori napriek protestom okolitých krajín. "Peking to myslí vážne s obranou svojich umelých ostrovov v prípade, že by v Juhočínskom mori došlo k ozbrojenému stretu," uvádza sa v správe Ázijskej iniciatívy pre námornú transparentnosť.
Čína na týchto ostrovoch podľa AMTI vybudovala letecké základne, ktoré budú už čoskoro schopné prevádzky. Čínska vláda zatiaľ na zistenia amerického inštitútu, týkajúce sa takzvaných Spratleyho ostrovov, nereagovala.
Spratleyho ostrovy - súostrovie zložené zo stoviek roztrúsených ostrovov a útesov - si úplne alebo čiastočne nárokujú viaceré krajiny vrátane Číny, Vietnamu, Filipín a Malajzie, čo vyvoláva dlhodobé napätie v regióne. V blízkosti ostrovov prechádza jedna z najdôležitejších plavebných trás sveta a predpokladá sa, že sa tam nachádzajú aj zásoby ropy a zemného plynu.
Do tohto sporu východoázijských krajín, samozrejme, zasahujú aj Spojené štáty. Tie taktiež majú v regióny svoje záujmy. Navyše, ako spojenec Južnej Kórey a Japonska sa budú v tomto spore angažovať. Austrálsky portál news.com.au pripomína, že sila Číny stúpa a v súvislosti s tým buduje aj nové vojenské základne. "V čase krízy, tieto základne výrazne skomplikujú americké vojenské plány v Juhočínskom mori pri akceptovateľnej miere rizika," povedal Ashley Townshend z univerzity v Sydney.
Čína predsunuté základne môže využiť na demonštráciu svojej rastúcej ekonomickej sily. Ázijská veľmoc sa však bráni, že nové zariadenia a vojenský personál budú slúžiť iba na mierové účely. Budúcnosť regiónu sa pomaly, ale isto, stáva najdôležitejším ohniskom vo svetovej geopolitike.
Oblasť je zaujímavá aj z hľadiska rybolovu. Čína vznáša razantné nároky na takmer celú oblasť Juhočínskeho mora, pričom argumentuje historickými dôvodmi.
Čína inštaluje na ostrovoch zbrane
