ZÁHREB/PRAHA - Len opustené ruiny a zarastajúce pristávacie dráhy dnes na chorvátsko-bosnianskom pomedzí pripomínajú jeden z najutajovanejších objektov Juhoslovanskej národnej armády (JNA). Letecká základňa pri dedine Željava, umiestnená vnútri horského masívu Plješevica a pripravená pre 100 lietadiel MiG-21, bola pritom unikátom, aký v Európe takmer nemá obdobu. Ráno 16. mája 1992 ale skoro 60 ton výbušnín dokonalo dielo skazy a veľkolepé podzemné letisko sa stalo minulosťou.
Najhoršie katastrofy vesmírnych letov: Pády raketoplánov a zhorené telá stoviek ľudí
K explóziám, ktoré pocítili aj obyvatelia 15 kilometrov vzdialenej západobosenskej metropoly Bihać, dali rozkaz velitelia letectva JNA, ktoré narýchlo opúšťalo nepokojné chorvátske a bosnianske územia. Ešte o pol roka skôr pritom zo Željavy štartovali MiGy k náletom na centrum Záhrebu aj ďalšie ciele v Chorvátsku, ktoré bojovalo o nezávislosť.
Podzemné letisko Željava bolo jedným z najprísnejšie utajovaných objektov niekdajšej Juhoslávie. Letecká základňa bola umiestnená vnútri horského masívu Plješevica vysokého vyše 1600 metrov a prvé lietadlá MiG-21 tam pristáli v máji 1968.
Len o štvrť roka neskôr sa dostala do ostrej prevádzky. Dôvodom bola invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968, ktorá vtedajšie velenie juhoslovanskej armády veľmi vydesila. Letisko Željava sa osvedčilo, hoci ešte nebolo ani po 12 rokoch výstavby úplne hotové. Lietadlá skryté v tuneloch dlhých niekoľko stoviek metrov trápil všadeprítomný prach, ktorého sa podzemná základňa zbavila až koncom 70. rokov. Až v tom čase bol totiž obrí bunker s chodbami dlhými celkom 3,5 kilometra konečne hotový.
Vnútri našlo v prípade potreby až na mesiac pohodlie 1000 vojakov, hlavným účelom podzemných tunelov v Željave ale bolo ukryť bojové lietadlá. Tých sa vyskytovalo bežne v podzemí približne 50, v prípade potreby sa ale do troch chodieb dlhých 350, 400 a 500 metrov mohlo vojsť okolo 100 MiGov-21.
Na základni pôsobila aj letka prieskumných strojov, tie ale stáli vonku, do vchodov prispôsobených pre MiG-21 sa totiž nevošli. Podobne dopadli na prelome 80. a 90. rokov aj najmodernejšie lietadlá JNA, stroje MiG-29.
