DUBLIN - Peter Kubíček (85) a Tomi Reichental (79) rozhodne vedia, čo dokáže sila náhody. Prostredníctvom úžasnej série udalostí Peter, žijúci v New Yorku a Tomi, žijúci v Dubline, zistili, že nielenže pochádzajú z toho istého mesta na Slovensku, ale pravdepodobne ich počas druhej svetovej vojny previezli do neslávne známeho koncentračného tábora Bergen-Belsen v rovnakom transporte. Obaja muži majú spoločné aj to, že prežili hrôzy holokaustu.
REPORTÁŽ Cesta so študentmi na miesto najhorších zverstiev histórie: VIDEO Slzy v Osvienčime
Členovia Kubíčekovej rodiny sa počas vojny od seba odlúčili. Jeho otec nedokázal zabezpečiť víza do New Yorku Petrovi, jeho matke a babičke, ktorých deportovali v roku 1944 do nacistického koncentračného tábora Bergen-Belsen v Nemecku. Pred oslobodením v máji 1945 Petra presunuli do ďalších piatich táborov. V Prahe sa mu potom podarilo zázračne stretnúť s matkou a úspešne sa spojili aj s otcom, za ktorým sa prisťahovali do Ameriky. Nebola to však zjavne posledná šťastná náhoda v jeho živote.
Vďaka sile internetu je teraz v kontakte s Tomim Reichentalom z Dublinu, s ktorým ho možno odvážali do Begen-Belsenu v rovnakom vagóne. O spojenie týchto dvoch mužov sa však zaslúžil podľa Irish Central najmä bloger Dan Bloom, ktorý si s Kubíčekom vymieňa ako priateľ e-maily už desať rokov. V jednom z nich mu poslal Peter článok z New York Times, v ktorom sa písalo práve o Tomim, ktorý sa v istom filmovom dokumente snažil vypátrať bývalú strážkyňu z nacistického tábora.
Kubíček si všimol mnoho podobností medzi svojou a Reichentalovou mladosťou. Obaja sa narodili v Trenčíne a po vzniku slovenského štátu v roku 1939 ich začali ako Židov prenasledovať. Podarilo sa im uniknúť deportáciám v roku 1942, ktorých väčšina obetí skončila v Osvienčime. Nakoniec ich však odviezli v novembri 1944 do Bergen-Belsenu. Išlo o prvý transport, ktorý nesmeroval do táborov v Poľsku, ale v Nemecku.
Bloom zaujatý toutou paralelou medzi dvomi cudzími ľuďmi a túžbou zviesť ich dohromady, prišiel s týmto príbehom do San Diego Jewish World. Ide o webstránku, ktorej je prispievateľom. Od denníka New York Times sa snažil zistiť Dublinčanovu adresu, ale bezvýsledne. Napokon sa správa o Bloomovom záujme dostala až do Írska a zrazu pristál v schránke webového portálu e-mail priamo od Tomiho. Písalo sa v ňom, že má záujem o kontakt na Kubíčeka, pretože by sa s ním rád stretol niekedy osobne, keď bude mať cestu do New Yorku.
Od začiatku tohto týždňa prebieha medzi mužmi pravidelná e-mailová komunikácia. Pri porovnávaní svojich zážitkov zistili, že boli v rovnakom transporte z koncentračného tábora Sereď do Bergen-Belsenu v novembri 1944. "Zo Serede nás deportovali 2. novembra a do Bergen-Belsenu sme dorazili 9-teho. Bol to prvý transport zo Slovenska s deťmi, matkami a staršími osobami, ktorý neskončil v Birkenau, pretože Nemci vyhodili plynové komory do povetria 7. novembra kvôli postupujúcim Rusom. Boli sme v tom čase na ceste a museli nás odkloniť do Bergen-Belsenu. Bývali sme v bloku 207," napísal Reichental.
Obaja muži tvrdia, že stretnúť sa takto, je úžasný pocit. Obidvom trvalo veľmi dlho, kým začali o svojej minulosti hovoriť a zmierili sa so svojimi spomienkami. Obaja o nich napísali aj pamäte. Tomi Reichental sa vyjadril, že zatiaľ nemá presný termín, kedy príde do New Yorku, ale v Amerike má pár väzieb, ktoré môže využiť. Peter Kubíček uviedol, že už teraz sa teší, ako ho vezme na obed do Metropolitného múzea umenia, kde pracuje.
Dan Bloom, ktorý má nemalý podiel na tomto šťastnom konci, dodal, že príbehy o holokauste bývajú smutné a tragické, ale s Petrom a Tomim chce osláviť humor a srdečnosť a dvoch dobrých mužov, ktorí viedli dobre životy a porazili zlo, ktoré kedysi ovládlo Európu.
