BRATISLAVA - Litvinenko, Nemcov, Politkovská, Berezovský či Magnitský. Čo majú spoločné? Všetci kritizovali Vladimira Putina a dnes už nežijú. Pozrite si zoznam 10 mien, ktoré zomreli záhadnou smrťou. Veľa vrážd je dodnes neobjasnených. V prípade známeho agenta Litvinenka siahajú nitky podozrení až do Kremľa.
Pred pár dňami preletelá médiámi správa, že ruský opozičný politik a novinár upadol do kómy. Manželka Vladimira Kara-Murzu mladšieho, ktorého v uplynulom týždni hospitalizovali pre dosiaľ nezistené ochorenie, tvrdí, že bol otrávený. Kara-Murzu mladšieho, novinára a blízkeho spolupracovníka zabitého opozičného politika Borisa Nemcova, hospitalizovali minulý týždeň pre náhle ochorenie pripomínajúce záhadnú otravu, ktorú utrpel pred dvoma rokmi.
Lekári zatiaľ príčinu tohto ochorenia nezistili. Kara-Murzova manželka Jevgenija uviedla, že lekári mu diagnostikovali "akútnu otravu neznámou látkou". Novinár a opozičný politik sa niekoľko dní nachádza v umelej kóme. Rodina chorého odoslala vzorky krvi do laboratória v Izraeli, aby tam určili, o aký jed ide.
Kara-Murza nie je jediný opozičný politik či aktivista, ktorého postihol neblahý osud. Zoznam kritikov Kremľa, ktorí si dovolili postaviť sa Putinovi, sa rozširuje. Dodnes je známych minimálne 10 mien, ktorých postihla záhadná smrť.
Boris Nemcov (†55)
(Zdroj: SITA)
Známeho kritika Putina zastrelili pred dvomi rokmi hneď vedľa Kremľa. Boris Nemcov bol liberálny politik a opozične naladený proti režimu ruského prezidenta. Pár hodín po tom, čo burcoval ľudí na protest proti Putinovej vojne vo východnej Ukrajine, ho štyrmi ranami do chrbta zastrelili neznámi útočníci.
Ruská opozícia je už dlhší čas presvedčená o tom, že Nemcovovu vraždu si objednalo vedenie krajiny, keďže Nemcov bol ostrým kritikom prezidenta Vladimira Putina a krátko pred smrťou pripravoval na vydanie správu o účasti ruských vojakov v ozbrojenom konflikte na východe Ukrajiny.
Boris Berezovský (†67)
Ruský miliardár vzal nohy plecia a utiekol z Ruska po tom, čo sa dostal do nemilosti Vladimira Putina. Nšli ho mŕtveho v jeho dome v Anglicku. Pravdepodobne zomrel uškrtením. Vedľa neho našli šál.
Telo 67-ročného Berezovského našli v zamknutej kúpeľni v jeho dome v Ascote, západne od Londýna. Bývalý námestník generálneho riaditeľa spoločnosti Aeroflot Nikolaj Gluškov tvrdí, že jeho priateľa Berezovského niekto zadusil. V blízkosti tela sa našiel šál, vyhlásil Gluškov a dodal, že neverí, že Berezovského smrť by mohla byť samovraždou.
Berezovskij patril v 80. a 90. rokoch k ľuďom, ktorí v bývalom Sovietskom zväze počas privatizácií bánk, ropných a leteckých spoločností a médií získali obrovský majetok a vplyv. Bol veľkým priateľom vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina.
Od roku 2000, keď ušiel z Ruska do Británie, kde žil pod menom Platon Yelenin, sa stal jedným z najostrejších kritikov Jeľcinovho nástupcu Vladimira Putina. V roku 2003 získal v Británii politický azyl. V Rusku bol v neprítomnosti odsúdený na 13 rokov väzenia za vytunelovanie automobilky AvtoVaz.
Stanislav Markelov (†34)
V januári 2009 zastrelili na ulici v Moskve popredného ruského právnika Stanislava Markelova. Markelov tesne pred svojim zabitím protestoval na tlačovej konferencii proti nečakanému prepusteniu ruského vojenského predstaviteľa z väzenia, v ktorom si odpykával trest za uškrtenie 18-ročného čečenského dievča. Následne oznámil, že prípad napadne na súde.
Anastázia Baburovová (†25)
Zranenia pri rovnakej streľbe utrpela aj mladá novinárka Anastasija Baburovová, keď pomáhala Markelovi, ktorá im následne podľahla. Baburová robila pre Novaju Gazetu a študovala žurnalistiku.
Segej Magnitský (†37)
Magnitský, ktorý pracoval ako audítor a špecialista na civilné právo, prišiel s verziou, že materiály zhotovené políciou počas razie boli postúpené organizovaným zločincom, ktorí sa už postarali o to, aby im do vačku prešlo 230 miliónov dolárov zaplatených spoločnosťou Hermitage na daniach ruskému štátu. Magnitský svedčil proti polícii, jurisdikcii, daňovým úradníkom, bankárom aj ruskej mafii a tým si podpísal rozsudok smrti. Po obvinení skupiny vysokých hodnostárov sa sám ocitol za mrežami kvôli údajným daňovým únikom. Vo väzbe mu pripravili neznesiteľné podmienky, ale aj tak sa odmietol priznať. V novembri 2009, po takmer roku strávenom v cele predbežného zaistenia, záhadne zomrel. Ľudskoprávne organizácie vinia za jeho smrť neľudské správanie vo väznici.
Natália Estemirová (†51)
Ľudskoprávna aktivistka, ktorú za svoju prácu viackrát ocenili. Pracovala tiež ako novinárka. V roku 2009 ju uniesli z jej domu v Groznom. Neskôr ju našli s guľkou v hlave a v hrudi. Sledovala únosy, vraždy a režim v Čečensku. Kritizovala Putinovu bábku Ramzana Kadyrova.
Anna Politkovská (†48)
Anna Politkovská, ktorú zavraždili pred desiatimi rokmi, 7. októbra 2006, patrila k najznámejším ruským novinárom a obhajcom ľudských práv. Vo svojich článkoch tvrdo pranierovala porušovanie práv civilistov v Čečensku ruskými jednotkami a bola nemilosrdnými kritikom Kremľa na čele s Vladimirom Putinom. Kriticky sa vyjadrovala aj o policajnej a justičnej "mafii" v Rusku. Za svoju činnosť získala rad prestížnych cien, zároveň ale čelila hrozbám voči vlastnej osobe. Zastrelili ju v deň Putinových narodenín.
Alexander Litvinenko (†43)
Bývalý agent sovietskej tajnej služby KGB a neskôr ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Litvinenko, žijúci v exile v Británii, zomrel v Londýne v roku 2006 po vypití čaju otráveného rádioaktívnym prvkom polónium. Zo zosnovania svojej smrti obvinil ruského prezidenta Putina a svojho bývalého zamestnávateľa, tajnú službu FSB.
Litvinenko patril k najhlasnejším kritikom prezidenta Putina a ruskú tajnú službu obviňoval aj z toho, že stála za útokmi na obytné domy v Moskve a v ďalších ruských mestách, pri ktorých v roku 1999 zahynulo vyše 300 ľudí. Vláda z útokov obvinila čečenských separatistov a spustila krvavú ofenzívu v Čečensku.
Paul Chlebnikov (†41)
Šéfoval ruskej pobočke časopisu Forbes, zastrelili ho po tom, čo odišiel zo svojej kancelárie v Moskve. živil sa ako investigatívny novinár. Chlebnikov bol Američan s ruskými koreňmi. Rodičia ušli po ruskej revolúcii v roku 1917. V roku 2004 zverejnil zoznam najbohatších Rusov, z ktorého vyplynulo, že Moskva ich má až 33. Z jeho vraždy bol podozrivý aj Boris Berezovský. Chlebnikov o ňom napísal kritickú knihu.
Sergej Jušenkov (†52)
Zaregistroval stranu Liberálne Rusko a zastrelili ho. Poslanca ruského parlamentu zastrelili v roku 2003. Vyšetroval bombové útoky na obytné domy, za ktorými mala byť ruská tajná služba FSB. Vyšetroval aj rukojemnícku drámu v moskovskom divadle Nord-Ost. Spolupracoval s Annou Politkovskou.
