WASHINGTON/PRAHA - Americký prezident Donald Trump sa chystá podpísať exekutívny príkaz, na základe ktorého by mohli byť obnovené tajné väznice Ústrednej spravodajskej služby (CIA), kde boli podozriví nielen držaní, ale niekedy aj mučení bez povolenia súdu. Do tohto programu bola údajne zapojená aj Česká republika.
Poľský denník varuje: S Trumpom začínajú pre nás a pre našich susedov nebezpečné roky
Tajný program CIA začala za vlády bývalého prezidenta Georgea Busha po teroristických útokoch v USA z 11. septembra 2001. V rámci neho CIA dopravovala podozrivé osoby bez povolenia súdu do iných krajín. Podozriví boli držaní v tajných väzniciach a v niektorých prípadoch aj mučení. Vláda sa neskôr obhajovala tým, že chcela zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu na americkej pôde.
Bývalý prezident Barack Obama zakázal mučenie pri výsluchoch a prikázal uzavretie tajných väzníc CIA v zahraničí, odmietol však výzvy na vyšetrenie týchto praktík s tým, že sa chce pozerať dopredu a nie do minulosti, napísal denník The New York Times.
Na tajnom programe CIA sa podľa správy, ktorú v roku 2013 zverejnila americká mimovládna organizácia Open Society Justice Initiative (OSJI), podieľalo 54 krajín, vrátane Českej republiky, Poľska a ďalších európskych štátov. Rovnako ako USA aj vlády týchto krajín porušovali medzinárodné právo, upozorňuje správa.
Podľa správy OSJI tieto krajiny umožnili CIA, aby mala na ich území tajné väznice, alebo umožnili lietadlám CIA s podozrivými na palube, aby pristávali na ich letiskách a dopĺňali na nich palivo.
Podľa správy OSJI boli tajné väznice napríklad v Poľsku, Litve, Rumunsku, Pakistane, Afganistane, Egypte a Jordánsku. Podľa ďalších zdrojov mali byť väznice aj na britskom ostrove Diego García v Indickom oceáne, v Kosove, Iraku, Thajsku a Džibutsku.
Na zozname krajín, ktoré CIA pri tomto programe tak či onak pomáhali, sú podľa správy OSJI medzi inými Nemecko, Španielsko, Portugalsko, Rakúsko, Švédsko a Fínsko, ale nie Francúzsko, Holandsko a Maďarsko. Správa menuje Gruzínsko, ale nie Rusko.
Spojeným štátom podľa správy OSJI pomáhali aj Líbya, Irán a Sýria. Napríklad do Sýrie previezli na výsluch rad podozrivých teroristov, zatiaľ čo Teherán odovzdal do Kábulu krátko po americkej invázii do Afganistanu 15 ľudí s plným vedomím toho, že skončia v amerických rukách, tvrdí správa.
Iná správa Európskej únie z februára 2007 uvádza, že CIA uskutočnila celkom 1245 letov a že nebolo možné vyvrátiť dôkazy o väzniciach v Poľsku a v Rumunsku. Poľsko tieto informácie roky popieralo, až nakoniec v roku 2014 existenciu tajných väzníc na svojom území priznalo.
Česká republika umožnila podľa správy OSJI použitie svojich letísk a svojho vzdušného priestoru pre lety spájané s mimoriadnymi transfermi CIA. Tieto lety zahŕňali medzipristátia na českých letiskách. Českí politici vždy popierali, že by ČR na programe tajných letov CIA akokoľvek participovala.
Prvýkrát sa o kauze tajných väzníc začalo hovoriť v novembri 2005, keď denník The Washington Post napísal, že CIA zriadila v rokoch 2002 a 2003 systém utajených väzníc v ôsmich krajinách, vrátane niekoľkých v strednej a východnej Európe. Rada Európy začala formálne vyšetrovanie informácií o údajnej existencii väzníc.
V apríli 2006 oznámila česká pobočka organizácie Amnesty International (AI), že lietadlá CIA so zajatcami na palube pristáli dvadsaťkrát v Prahe.
Americký prezident George Bush mladší existenciu tajných väzníc prvýkrát verejne priznal v prejave 6. septembra 2006. Európsky parlament vo februári 2015 vyzval štáty únie, aby preskúmali tvrdenia o tom, že na ich území existovali tajné väznice CIA.
