BRUSEL - Ministri zahraničných vecí EÚ sa venovali dnes na zasadnutí v Bruseli aj aktuálnemu dianiu v Sýrii, najmä vzhľadom na novú situáciu po páde mesta Aleppo do rúk sýrskych vládnych síl, obnovenie mierových rokovaní v Ženeve a potrebu európskej humanitárnej pomoci pre Sýriu.
Po skončení rokovaní to potvrdil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Priznal, že ministri počas pracovného obeda analyzovali situáciu v Aleppe vo svetle aktuálnych správ, že sýrske vládne sily už majú kontrolu nad vyše 95 percentami územia tohto mesta.
"Ak aj Aleppo padlo, to nie je koniec vojny. A EÚ vidí svoju úlohu predovšetkým ako politický faktor a zdôrazňujeme potrebu rokovaní. Našu úlohu vidíme veľmi silne v tom, aby sme pomohli v humanitárnej oblasti, a budeme sa usilovať a bojovať o to, aby sa humanitárna pomoc dostala k tým, ktorí to potrebujú," opísal situáciu Lajčák.
Na otázku, či budú rozšírené sankcie voči sýrskemu režimu, ako to minulý týždeň avizovala vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová, Lajčák odpovedal, že sankčná politika je založená na princípoch, ktoré zostávajú platné, a nevylúčil, že počet ľudí na tomto zozname sa bude rozširovať. V tejto chvíli to však podľa jeho slov nie je pre EÚ prioritou. Tou je humanitárna pomoc a mierový politický proces v Ženeve.
Lajčák upozornil, že Rusko a Spojené štáty o politickom procese stále rokujú, pričom EÚ tento proces silne podporuje. Spresnil, že Únia je vážnym partnerom pre každú zo strán zúčastnených na sýrskom konflikte a akékoľvek udržateľné riešenie situácie je nemysliteľné bez účasti EÚ. "Toho sú si všetky strany vedomé. To znamená, že aj náš hlas musí byť bratý do úvahy," uzavrel Lajčák.
Lajčákove slová o európskej pomoci pre Sýriu dnes potvrdilo aj ministerstvo vnútra SR, podľa ktorého bude v stredu ráno vypravený z logistickej základne v bratislavských Vajnoroch konvoj s humanitárnou pomocou pre obyvateľov Aleppa. Najväčšiu časť pomoci tvoria zdravotnícke prístroje pre anestéziológov, servoventilátory a monitor vitálnych funkcií pacienta ICARD od slovenského výrobcu Chirana Stará Turá.
Ďalšia časť materiálnej humanitárnej pomoci je vyčlenená zo zásob slovenského ministerstva vnútra a tvoria ju spacie vaky, uteráky, prikrývky a postele pre nemocnice v hodnote viac ako 27.000 eur. Časť pomoci poskytuje mimovládna organizácia Magna Deti v núdzi. Celková hodnota humanitárneho nákladu pre Sýriu prevyšuje sumu 127.000 eur. Odovzdanie slovenskej pomoci trom nemocniciam v Aleppe zabezpečí organizácia Magna.
Úspech migračných dohôd je súčasťou riešenia krízy
Dohody EÚ s päticou afrických štátov sú užitočný nástroj, ktorý pomáha Európanom riešiť príčiny nelegálnej migrácie v miestach jej vzniku, a nie až dôsledky. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák to uviedol po skončení dnešného zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Lajčák spresnil, že ministri hovorili o konkrétnych skúsenostiach a o tom, na čo sa treba ďalej zamerať v dialógu s touto skupinou afrických štátov, ktorú tvoria Senegal, Mali, Niger, Nigéria a Etiópia. "Všeobecná zhoda je, že v tejto politike treba pokračovať. Vnímame ju ako pozitívny nástroj riešenia migračnej krízy," zdôraznil Lajčák. Priznal, že aj dnes zazneli mená viacerých afrických a ázijských krajín, na ktoré by sa mohli takisto vzťahovať dohody označované ako tzv. kompakty. Únia však musí najskôr počkať na vyhodnotenie programu s prvými piatimi krajinami, ktorý beží necelý polrok, a až potom sa môže venovať rozširovaniu tohto zoznamu.
Na otázku, kedy bude známe prvé vyhodnotenie dohôd s piatimi africkými štátmi, Lajčák odpovedal, že Únia ich vyhodnocuje priebežne, ale na vyššej úrovni sa o nich bude rokovať prvýkrát na štvrtkovom summite v Bruseli. Dodal, že národní lídri by mali pripraviť oficiálne vyhlásenie k tejto téme.
Štátny tajomník českého ministerstva zahraničných vecí Ivo Šrámek upozornil, že pre EÚ je skupina prvých piatich afrických krajín akýmsi testovacím balónikom, ktorý môže byť úspešný, ak sa potvrdí, že politika "niečo za niečo" funguje. "Ak sa ukáže, že je to úspech z hľadiska znižovania počtu migrantov prichádzajúcich do Európy a fungovania readmisných dohôd, tak budeme uvažovať o rozšírení geografického záberu na ďalšie krajiny. Musíme si ale počkať na viditeľné výsledky," upozornil Šrámek.
Podľa jeho slov bude úspech tzv. kompaktov závisieť aj od vývoja situácie v Líbyi, cez ktorú väčšina afrických migrantov prechádza. EÚ ako partnera potrebuje fungujúcu vládu, ochotnú spolupracovať v oblasti návratovej politiky a schopnú vhodne preinvestovať ponúknutú rozvojovú pomoc zo strany Európanov. Aby k tomu došlo, EÚ má hlavnú úlohu pomáhať pri stabilizácii bezpečnostnej situácie v tejto krajine.
