WASHINGTON - Kým slovenské deti majú pred sebou ešte dva týždne prázdnin, mnohé v USA už v pondelok zasadli do školských lavíc. Začiatok školského roka je v Spojených štátoch rôzny nielen od štátu k štátu, ale aj od okresu k okresu. Niektorí žiaci základných a stredných škôl sedia v laviciach od polovice augusta, keďže prázdninovali už od júna.
Mnohí ďalší sa pridali v pondelok. Iní, najmä na západnom pobreží, si prázdniny budú užívať až do začiatku septembra. Vysokoškolákom sa nový semester začne koncom augusta alebo až v polovici septembra.
So začínajúcim sa školským rokom a pokračujúcou a na intenzite naberajúcou prezidentskou kampaňou sa do centra pozornosti dostávajú aj otázky o kvalite a cene vzdelávania, najmä vysokoškolského. Pokiaľ ide o kvalitu, otázniky visia okrem iného aj nad novými predmetmi. Niektoré univerzity v rámci držania kroku s módou a tým, čo dnešných mladých ľudí zaujíma, ponúkajú také predmety, ako napríklad zombíci v mainsteamových médiách, sociológia slávy a Lady Gaga, teória a dejiny videohier či americká dovolenka.
Profesori a rektori univerzít sa bránia kritike argumentom, že tieto predmety nie sú ani ľahké, ani nemenia vyučovanie na šou. Tvrdia, že názov má len prilákať mladých. Napríklad sociológia slávy a Lady Gaga je podľa nich hlavne o sociológii a kultúre slávy a Lady Gaga slúži len ako príklad. Sylabus kurzu uvádza, že počas vyučovania sa nepoužíva hudba ani videá.
Obavy o kvalitu vzdelávania živí najmä jeho cena. Vysoké školy síce dostávajú od vlád jednotlivých štátov dotácie na prevádzku, ale svoje vzdelávanie si musí každý študent financovať sám - buď s pomocou rodičov, alebo študentských pôžičiek. Mnohí americkí študenti končia univerzity nielen s diplomom v rukách, ale aj s nemalými dlhmi na pleciach. V závislosti od univerzity a predmetu štúdia končí americký študent univerzitu s dlhom od desiatok tisíc do niekoľko stoviek tisíc dolárov.
Podľa rozhlasovej stanice NPR majú vysokoškoláci v súčasnosti študentské pôžičky vo výške 1,3 trilióna dolárov. Navyše, školné v uplynulých rokoch rástlo rýchlejšie než granty, štipendiá či iné formy finančnej pomoci pre študentov. V nedávnom prieskume verejnej mienky sa väčšina Američanov vyjadrila za bezplatné vzdelávanie. Zároveň však väčšina z nich nie je ochotná platiť na tento účel vyššie dane. Riešenie je v rukách budúceho prezidenta či prezidentky.
Obaja prezidentskí kandidáti sľubujú, že za ich vlády sa nielen vysokoškolské vzdelanie stane cenovo dostupnejším. Donald Trump chce študentské pôžičky odňať federálnej vláde a sprivatizovať ich. Riadenie systému vzdelávania chce viac decentralizovať. "Nemôžeme nechať byrokratov vo Washingtone, aby vám hovorili, ako máte riadiť vzdelávanie vášho dieťaťa... Vláda by nemala zarábať na študentských pôžičkách. Pozrieme sa na to a zavedieme naozaj chytré financovanie," uviedol v kampani republikánsky kandidát.
Hillary Clintonová chce poskytnúť bezplatné vysokoškolské vzdelávanie pre rodiny zarábajúce ročne menej ako 125.000 dolárov. Navrhla tiež nižšie úrokové sadzby na študentské pôžičky. Zaplatiť to chce z vyšších daní pre bohatých a zaplátaním dier v systéme platenia daní. Plánuje tiež zaviesť viac možností vyššieho vzdelávania. Bakalárske štúdium podľa nej nie je pre každého a štvorročné štúdium ani nie je vždy nutné. Spomenula rekvalifikačné kurzy či nadstavbové formy štúdia ako ich poznáme na Slovensku.
"Musíme zabezpečiť, aby bolo vzdelanie fyzicky aj finančne dostupné pre všetkých. Musíme urobiť vysoké školy dostupnejšími, aby ste si nemuseli požičiavať ... a splácať dlhy," uviedla Clintonová. Detaily školského programu však zatiaľ chýbajú a kandidáti majú na ich predstavenie ešte dva a pol mesiaca.
