PRAHA - Prípadným rozpadom tzv. Schengenského priestoru by boli najviac postihnuté zo všetkých signatárskych krajín Česko a Slovensko. Dôvodom je vysoká otvorenosť oboch ekonomík a vysoký podiel obchodu s ostatnými krajinami. Najvážnejším dopadom pre českú ekonomiku by bolo spomalenie pohybu tovaru, a tým exportnej konkurencieschopnosti. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank.
EÚ odtajnila návrh Británii, ktorý sa týka aj Slovenska: Koniec dávkam?!
Koniec schengenského priestoru by české hospodárstvo citeľne poznamenal, plynie z analýzy. Pokles exportu citlivých položiek, ako sú napr. potraviny, o päť percent by podľa analýzy pripravil českú ekonomiku o 0,25 percenta HDP, čo je v dnešných cenách asi 12 miliárd českých korún ročne (cca 0,45 miliardy eur). Celkové straty by záviseli na percente, o ktoré by sa kvôli nižšej plynulosti dopravy znížil objem prepraveného tovaru.
Dôsledky by pocítili napr. aj kamiónoví dopravcovia. Európska komisia odhadla, že by v prípade zavedenia hraníc v celom schengenskom priestore stúpli ročné náklady na jeden kamión v prepočte o 1,5 milióna korún (cca 55 500 eur).
Banka v správe uvádza, že predĺženie času cestovania do zamestnania u ľudí, ktorí dochádzajú do práce cez hranice, by zrejme väčšinu z nich odradilo. "Situácia by teda spôsobila určitý rast nezamestnanosti v regiónoch v blízkosti hranice s Nemeckom a Rakúskom," uvádza dokument.
Česko sa podľa analýzy spolu so Slovenskom vyznačuje zo všetkých krajín EÚ najvyššou intenzitou pohybu tovaru cez hranice, meranú objemom exportu k HDP. Zároveň patria obe krajiny medzi šesticu krajín v EÚ, pre ktorú sa schengenský priestor podieľa na celkovom zahraničnom obchode viac ako 70 percentami.
Schengenskú zmluvu podpísali v roku 1985 krajiny Beneluxu, Francúzsko a Nemecko a neskôr sa k nej pridali všetky krajiny kontinentálnej Európy na západ od ČR vrátane tých, ktoré nie sú členmi EÚ. Z nových členských krajín EÚ sa doteraz signatármi nestali len Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko. Kľúčovou zmenou po prijatí zmluvy bolo zrušenie kontrol osôb na vnútorných hraniciach schengenského priestoru, čím bol naplnený jeden zo štyroch základných princípov EÚ - voľný pohyb osôb.
O ohrození Schengenu a voľného pohybu osôb sa v poslednom období často hovorí v súvislosti s utečeneckou krízou.
