PRAHA – Slovenský premiér Robert Fico sa vyjadril k názorom, ktoré odzneli na margo témy o riešení migračnej problematiky mimoriadneho summitu Vyšehradskej štvorky v Prahe.
"Chcem pripomenúť všetkým, ktorí mali rôzne obavy, že ako predseda vlády SR zastupujem záujmy slovenských občanov a nechodím na summity V4 preto, aby som uspokojoval záujmy premiérov alebo premiérok veľkých štátov," podčiarkol po skončení summitu.
Narážal tým na reakciu Nemecka, ktorému sa nepáčila snaha Vyšehradu rokovať o záložnom pláne v prípade, ak by zlyhala ochrana vonkajšej schengenskej hranice EÚ na úrovni Grécka a Turecka. Línia ochrany hraníc by sa podľa V4 potom posunula k Macedónsku a Bulharsku. Zoskupenie by týmto postupovalo proti plánu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá počíta s tým, že únia vyrieši migračnú krízu predovšetkým spoluprácou s Tureckom.
Budeme pokračovať v žalobe, komunity migrantov nevytvoríme
Fico po summite zdôraznil, že Slovensko nepozývalo migrantov na svoje územie ani nedestabilizovalo krajiny, odkiaľ prichádzajú. "Myslím si, že je čas povedať aj to, že niektorí európski politici urobili obrovské chyby, pokiaľ ide o migračnú krízu. Nebudeme nikdy súhlasiť s núteným vytváraním komunít migrantov na našom území, preto budeme pokračovať v žalobe, ktorú sme podali," avizoval.
Slovensko podalo vlani 2. decembra žalobu na Súdny dvor v Luxemburgu na Radu Európskej únie. Žiada, aby Súdny dvor vyhlásil rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka za neplatné. Ministri vnútra členských štátov EÚ v septembri väčšinovým hlasovaním rozhodli o prerozdelení 120.000 ľudí z Talianska a Grécka medzi členské štáty. Proti relokácii bolo Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko. Fínsko sa pri hlasovaní zdržalo.
Ak padne grécko-turecká hranica, musíme mať náhradný plán
O náhradnom celoeurópskom pláne v prípade zlyhania ochrany grécko-tureckej hranice v súvislosti s novým náporom migrantov, dnes na mimoriadnom summite Vyšehradskej štvorky (V4) v Prahe hovorili premiéri tohto zoskupenia. Na rokovanie prišli tiež macedónsky prezident Gjorge Ivanov a bulharský premiér Bojko Borisov.
"Spoliehame sa, že bude fungovať ochrana schengenskej hranice na úrovni Grécka a Turecka a bude fungovať akčný plán medzi EÚ a Tureckom. Bol by som rád, keby nás naši grécki priatelia milo prekvapili. Ale som pesimistický, možno nás znovu prekvapia nejakými ekonomickými problémami," uviedol po rokovaní slovenský premiér Robert Fico.
Pri jeho zlyhaní by mal podľa neho nastúpiť plán B, ktorý sa týka ochrany hraníc Bulharska a Macedónska. Slovensko v prípade jeho realizácie ponúka spolu 300 slovenských policajtov pre obe spomínané krajiny. "Ale chceme, aby toto riešenie bolo európske," vyhlásil Fico s tým, že V4 sa zhoduje na nepriedušnom uzatvorení schengenskej hranice a vytvorení jedeného vstupu, kde by boli migranti jasne identifikovaní a boli im odobraté odtlačky prstov.
Mnohým politikom chýba zmysel pre realitu
Fico vyslovil želanie, aby Vyšehradská štvorka bola na tohtotýždňovom summite EÚ v Bruseli významným motorom pri rokovaniach o migračnej problematike. "Pretože mnohým európskym politikom chýba zmysel pre realitu," podčiarkol. Zároveň odmietol obviňovanie krajín V4 z nesolidárnosti. Poznamenal, že síce majú iný názor na kvóty, ale ponúkajú peniaze a ľudí. "Sme veľmi aktívni a európski, lebo jasne hovoríme o európskych riešeniach a nechceme prijímať žiadne riešenia, ktoré by narušovali európsky kontext," dodal.
Zároveň potvrdil, že Slovensko sa plne hlási k členstvu Bulharska a Rumunska v schengenskom priestore. "Ak členom Schengenu môžu byť krajiny, ktoré si neplnia svoje povinnosti Schengenu, tak môžu byť jeho súčasťou krajiny, ktoré si ich už dnes plnia bez akýchkoľvek problémov," zdôraznil Fico.
V4 podporuje spoločné európske riešenie migračnej krízy
Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) podporujú spoločné európske riešenie migračnej problematiky. Zhodli sa na tom premiéri ČR Bohuslav Sobotka, SR Robert Fico, Poľska Beata Szydlová a Maďarska Viktor Orbán na dnešnom mimoriadnom summite v Prahe.
"Je to európsky problém a inak ako spoločným európskym postupom sa riešiť nedá," vyhlásil po rokovaní Sobotka s tým, že V4 podporuje realistický prístup k riešeniu migračnej krízy. Za dôležité považujú realizáciu Akčného plánu medzi EÚ a Tureckom, na ktorom sa dohodlo na minuloročnom summite EÚ.
"Podporujeme snahu Grécka plniť podmienky členstva v schengenskom priestore. Je dôležité, aby sa vyrovnalo so všetkými kritickými námietkami a fungovalo na základe schengenských pravidiel," pokračoval Sobotka.
Zoskupenie sa tiež zhodlo na podpore vonkajších hraníc Európy, urýchlení vzniku spoločnej Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, ako aj posilnení aktivít NATO pri ochrane vonkajších hraníc únie. Vyslovilo sa tiež za zásah proti pašerákom migrantov. Český premiér v tejto súvislosti upozornil na biznis nielen pri pašovaní ľudí, ale aj falšovaní dokladov a pasov. V4 vyzýva aj na posilnenie politiky vracania ekonomických migrantov, ktorí nezískajú v Európe azyl.
Vyšehradská skupina je presvedčená o tom, že únia by mala všetky kroky pri riešení migračnej krízy koordinovať s balkánskymi štátmi, ktoré zatiaľ nie sú členmi EÚ. "Podporuje tie balkánske krajiny, ktoré sa chcú aktívne zúčastniť ochrany svojich hraníc. Treba ich povzbudiť a poskytnúť maximálnu podporu," podčiarkol Sobotka s tým, že únia by mala viac pomôcť Bulharsku a Macedónsku pokiaľ ide o realizáciu opatrení, ktoré sa týkajú zabezpečenia ich hraníc.
"Už nemáme veľa času. Je dôležité, aby sme využili nadchádzajúci summit EÚ na to, aby sme kládli dôraz na realizáciu už prijatých opatrení. Je potrebné jednať pragmaticky a mať pripravené aj záložné riešenia a aby sme sa zhodli v rámci celej EÚ na jednoznačných krokoch, ktoré povedú k obmedzeniu migračného tlaku," uzavrel český predseda vlády.
Od Macedónska sa očakáva, že bude zodpovednejšie ako niektoré štáty EÚ
Od Macedónska ako kandidátskej krajiny pre vstup do Európskej únie sa podľa prezidenta Ďorgeho Ivanova očakáva, že ponesie pri riešení migračnej krízy také bremeno, ktoré mnohé bohatšie a väčšie štáty únie nechcú alebo nemôžu niesť. Vyhlásil to po dnešnom mimoriadnom summite Vyšehradskej štvorky (V4) v Prahe. Na rokovanie bolo prizvané okrem Macedónska aj Bulharsko.
"Od nás sa očakáva, že budeme zodpovednejší než niektoré členské štáty. Od tejto zodpovednosti neutekáme, ale aby sme ju mohli niesť, tak požadujeme od Európskej únie politické aj hospodárske záruky," upozornil Ivanov.
Macedónsky prezident potvrdil, že jeho krajina sa bude naďalej správať aktívne a zodpovedne. "Naši partneri nás vnímajú ako spoľahlivého partnera, na ktorého sa v ťažkých časoch môžu spoľahnúť. Robíme všetko pre kontrolu pohybu migrantov a znižovanie bezpečnostných rizík," pripomenul s tým, že Macedónsko prijalo zákony na ochranu štátnych hraníc, pričom je pripravené na všetky možné scenáre.
Zároveň poďakoval V4 za prejavenú solidaritu, ktorá pomáha niektorým balkánskym štátom s ochranou hraníc. "Bolo by dobré, keby aj zvyšná EÚ prejavila rovnakú solidaritu s kandidátskymi krajinami, aby sme aj my mohli pomôcť únii," dodal.
Záujem Bulharska participovať na ochrane vonkajších hraníc EÚ potvrdil na dnešnom summite V4 bulharský premiér Bojko Borisov. "Chceme na summite EÚ dosiahnuť finálne rozhodnutie, pretože to trvalo veľmi dlho. Ak do jari nenájdeme riešenie, tak následky môžu byť katastrofálne," upozornil v súvislosti s tohtotýždňovým zasadnutím Európskej rady, ktoré sa uskutoční 18. až 19. februára v Bruseli.
Pripomenul, že Bulharsko splnilo všetky svoje záväzky potrebné pre vstup do Schengenu, pričom odmietol dvojaký štandard, ktorý sa implementoval tak na jeho krajinu ako aj na Rumunsko. "Dokázali sme, že sme schopní chrániť naše hranice lepšie ako niektoré schengenské krajiny. Chránime hranice EÚ," podčiarkol.
Maďarský premiér Viktor Orbán zopakoval pozíciu Budapešti, ktorá plne podporuje členstvo Bulharska v Schengene. "Ukázalo, že splnilo schnegenské kritériá. Je schopné kontrolovať európske hranice, preto by sme mu mali ponúknuť členstvo," deklaroval.
S Macedónskom by sa podľa Orbána mali začať rozumné diskusie o jeho vstupe do EÚ, pričom odmietol doterajšie politické blokovanie procesu. "Nebolo by rozumné a férové, keby sme mu neponúkli túto možnosť," zdôraznil Orbán. Macedónsko je kandidátskou krajinou od roku 2005, proces pristúpenia k EÚ je však v slepej uličke pre spor s Gréckom o názov tejto bývalej juhoslovanskej republiky.
