MOSKVA/BRATISLAVA - "Za roky spolupráce s krajne pravicovými aktivistami a politikmi vo funkcii komentátorov a tvorcov verejnej mienky si rôzne ruské médiá vyvinuli štrukturálne vzťahy s krajne pravicovými mediálnymi projektmi vo Francúzsku, Taliansku a Rakúsku. V poslednom čase sa objavili správy o tom, že nové štrukturálne vzťahy môžu byť rozvíjané medzi slovenským časopisom Zem a Vek a rôznymi ruskými aktérmi," informoval na svojom blogu Anton Šechovcov z Legatum Institute s tým, že síce nejde o priame spojenie s premiérom Robertom Ficom a jeho stranou Smer, ale rozhodne politik ťaží z proruského a protizápadného zamerania "alternatívnych" médií, ktoré sa na Slovensku rozšírili.
Zvrátenosť: Rusi si uctili Stalina domom tam, kde chceli tisíce našich vojakov vyhladovať na smrť
Časopis je podľa Šechovcova, odborníka na ultrapravicové a neonacistické hnutia v Európe, posadnutý poukazovaním na "silu Židov a Američanov", "sprisahania" komunity LGBT a slovenské mainstreamové médiá sú podľa neho "hovorcami sionizmu, amerikanizmu, globalizmu", pričom hanobia národné hodnoty, uplatňujú nadradenosť práva minority pred právami majority a multikulturalizmus. Alternatívne nové médiá, ako Zem a Vek, sa v slovenskom informačnom priestore rozšírili bezprostredne po začatí rusko-ukrajinskej vojny a Robertovi Ficovi pomohli legitimovať jeho non-reformnú politiku.
V máji 2014 sa podľa Šechovcova dvaja redaktori časopisu, Tibor Eliot Rostas a Dušan Budzák, ktorý tiež riadi Rádio Viva, stretli s vtedajším ruským veľvyslancom na Slovensku Pavlom Kuznecovom a v júnovom čísle s ním publikovali rozhovor. V ňom Kuznecov tvrdil, že zahraničná politika Sovietskeho zväzu bola založená na podpore komunistických a socialistických myšlienok na medzinárodnej úrovni, a že Sovietsky zväz zaplatil peniaze komunistickým a socialistickým stranám v krajinách Varšavskej zmluvy, ako aj rozvojovým krajinám, ktoré sa pokúšali o socialistické revolúcie. So zánikom sovietskeho systému bolo podľa Kuznecova od tejto praxe upustené, ale Američania začali používať rovnaké metódy, z ktorých obviňovali Sovietsky zväz: podnecovanie revolúcií, financovanie rôznych mimovládnych organizácií a podobne.
V júni 2015 došlo k zverejneniu nahrávky, ktorá obsahovala neupravenú verziu Kuznecovho rozhovoru pre Zem a Vek. Ukázalo sa, že časopis nepublikoval špecifické časti rozhovoru, a to širšiu diskusiu o ruskej zahraničnej politike a pokusy redaktorov "nadviazať užšie vzťahy s ruskými orgánmi". V prvom prípade, keď hovoril o údajnom upustení Ruska od praktík "miešať sa do vnútorných záležitostí iných štátov", Kuznecov vyjadril ľútosť a zároveň nádej, že Rusko sa k nim vráti. Na otázku redaktorov, či by Rusko ešte potenciálne podporilo politické úsilie mimo slovenského parlamentu, ktoré by hlásalo rusko-slovenské "slovanské bratstvo" ako oficiálnu politickú platformu, Kuznecov povedal:
Som presvedčený, že na Slovensku je dobrá základňa a podpora medzi ľuďmi pre tento druh myšlienok, organizácií, hnutí, ktoré by prispeli k budovaniu silnejších vzťahov medzi Ruskom a Slovenskom. Samozrejme, že podporujeme a budeme podporovať tieto hnutia [a] organizácie, ktoré uprednostňujú posilňovanie spolupráce a vzťahov s Ruskom. [...] Toto mohla byť naša chyba, že v ruskej zahraničnej politike, sme upustili od toho, čomu sme hovorili "interferencia" - zasahovanie do vnútorných záležitostí iných štátov; [upustili sme od] podpory - nie politickej, ale finančnej - strán v iných krajinách. [...] Ale myslím, že tak či onak, nakoniec sa skutočne vrátime k nutnosti aktívnejšej podpory - nielen na politickej úrovni - tých politických síl v niektorých krajinách, ktoré uprednostňujú spoluprácu s Ruskom, [...] Myslím, že v najbližších rokoch bude čoraz väčšia podpora zo strany Ruska pre politické sily v iných krajinách, vrátane Slovenska, ktoré sú lojálne k Rusku. A tiež podpora pre médiá.
Rostas s Budzákom tiež spomenuli, že premýšľali o rozšírení ich mediálneho podnikania a požiadali Kuznecova, či môžu dostať nejakú podporu ich úsilia z Ruska. Kuznecov odporučil nadväzovanie kontaktov medzi časopisom Zem a Vek a "príslušnými ruskými štruktúrami".
V septembri 2014 Kuznecova na poste ruského veľvyslanca na Slovensku vystriedal Alexej Fedotov a redaktori Zem a Vek nadviazali kontakty aj s ním. Neexistuje však žiadny dôkaz, že tieto kontakty viedli k zviditeľneniu Zem a Vek alebo jej autorov v ruských medzinárodných či domácich médiách. Dokonca aj keď Rostas oznámil na začiatku roka 2015, že on a jeho kolegovia chcú začať zbierať podpisy pod petíciu požadujúcu referendum o odstúpení Slovenska od NATO, ruské médiá o tejto iniciatíve sotva informovali.
Avšak pokusy Zem a Vek, ktorý zmenil svoj podtitulok z "informácie bez cenzúry" na "geopolitický a kultúrny mesačník" vo februári 2015, pokračovali v nadväzovaní vzťahov s ruskými štruktúrami. Ruský veľvyslanec Fedotov predstavil v Bratislave Rostasa a Budzáka Armenovi Oganesyanovi, editorovi časopisu Mezhdunarodnaya Zhizn (Medzinárodné vzťahy), ktorý je oficiálne spojený s ruským ministerstvom zahraničných vecí. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov je na čele rady časopisu, a Oganesyan pôsobí ako čestný poradca ministra zahraničia. Z tohto stretnutia vyplynula Rostasova a Budzákova návšteva Moskvy v júni 2015, kde z iniciatívy ruského veľvyslanectva na Slovensku, predstavili svoju myšlienku vytvorenia mediálneho holdingu. Za okrúhlym stolom, ktorý sa konal v redakcii Mezhdunarodnaya Zhizn, sedeli ďalší účastníci, a to "zástupcovia mimovládnych organizácií a nadácií, ako aj zástupcovia vládnych štruktúr...".
Počas svojej prezentácie pri okrúhlom stole, Budzák povedal, že sa snažia rozšíriť svoje mediálne podnikanie a vytvoriť mediálny dom, ktorý by zahŕňal nielen časopis, ale aj televíznu a rozhlasovú stanicu, dennú tlač a on-line médiá. Tento mediálny holding, ako Budzák argumentoval, "bude pôsobiť proti tomu hlavnému prúdu, ktorý je dnes financovaný predovšetkým záujmami americkej strany a NATO".
Myšlienka vybudovania mediálneho holdingu nebola zatiaľ implementovaná do praxe, ale stretnutia a rozhovory, ktoré Rostas a Budzák viedli s ruskými predstaviteľmi na rôznych úrovniach. svedčia o prítomnosti spoločného záujmu v rozvoji štrukturálnych vzťahov medzi časopisom Zem sa Vek a konkrétnou ruskou skupinou, uzatvára svoj blog Šechovcov.
