PARÍŽ - Dohodu, ktorý je výsledkom parížskej Konferencie OSN o klimatických zmenách (COP21), bude možné podpisovať od 22. apríla 2016 v newyorskom sídle OSN. Uvádza sa to vo vyhlásení zverejnenom organizátormi COP21.
Text parížskej dohody nepredpokladá vzdanie sa fosílnych palív, nie sú obmedzené ani emisie oxidu uhličitého (CO2), ale ráta sa v nej s tým, že jednotlivé krajiny prijmú národné ciele vedúce k znižovaniu emisií, technologickým modernizáciám a adaptácii na zmeny klímy. Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte ratifikujú jednotlivé štáty, pričom tak musí urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. Dokument z Paríža nenadobudne účinnosť skôr ako 1. januára 2020. Ak budú splnené všetky ratifikačné procesy, parížska dohoda potom nahradí tzv. kjótsky protokol.
Slávnostný podpisový akt sa uskutoční 22. apríla, keď sa celosvetovo slávi Deň Zeme. Ratifikačný proces a možnosť podpísať dohodu potrvá do 21. apríla 2017. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v reakcii na dosiahnutie dohody v Paríži uviedol, že je vyvrcholením sedemročného úsilia s cieľom prinútiť svet, aby konal. "To, čo bolo nepredstaviteľné, je teraz nezastaviteľné...je to dobrá dohoda a vy všetci by ste mali byť hrdí," vyhlásil Pan Ki-mun v sobotu v Paríži pred delegátmi COP21. Poznamenal, že 12. december sa zapíše do dejín. Parížsku dohodu označil za "monumentálny úspech pre planétu a jej obyvateľov". Pan, ktorý počas svojich ciest - ako povedal v sobotu - často hovorí aj s ľuďmi, ktorí zápasia s dôsledkami klimatických zmien, týmto obetiam odkázal, že "svet ich teraz počúva".
Politici vítajú dosiahnutie dohody
Americký prezident Barack Obama v noci nadnes privítal dohodu ako silnú a historickú. Vyhlásil, že je tou najlepšou šancou, ktorá pomôže zachrániť planétu pred dôsledkami globálnych klimatických zmien.Dodal, že parížska zmluva dokazuje, čo všetko svet môže dosiahnuť spoločnými silami. Okrem toho parížsky pakt podľa Obamu vysiela signál, že svet je oddaný "nízkouhlíkovej budúcnosti".
Obama priznal, že žiadna zmluva nie je dokonalá, a nie je ňou teda ani dokument schválený na záver dva týždne trvajúcich rokovaní COP21 v Le Bourget pri Paríži. Upozornil však, že "táto zmluva predstavuje tú najlepšiu šancu na záchranu planéty, akú sme dostali". Zdôraznil, že americký ľud môže byť hrdý, pretože historická dohoda bola v Paríži dosiahnutá aj vďaka líderstvu Spojených štátov. "Za uplynulých sedem rokov sme zmenili Spojené štáty na globálneho lídra v boji proti klimatických zmenám," pripomenul Obama.
Predseda Európskej komisie Jean-Paul Juncker označil parížsku dohodu za "záchranné lano", vďaka ktorému súčasníci odovzdajú budúcim generáciám stabilnejšiu a zdravšiu planétu so spravodlivejšou spoločnosťou a prosperujúcejšou ekonomikou. Vyjadril presvedčenie, že parížska dohoda bude svet viesť k využívaní čistejšej energie.
Dohodu z Paríža privítal aj prezident Svetovej banky Jim Yong Kim, podľa ktorého dokument "konečne odráža ašpirácie a dôležitosť zachovať našu planétu pre budúce generácie". Vyzval na partnerstvo, mobilizáciu financií a realizáciu národných klimatických plánov.
Francúzsky premiér Manuel Valls považuje dohodu za "diplomatické víťazstvo, ale najmä víťazstvo Zeme," uvádza sa v jeho tweete.
Hollande dnes v mene Francúzska prisľúbil, že najneskôr v roku 2020 reviduje svoje záväzky v oblasti emisií skleníkových plynov a prehodnotí svoje finančné príspevky pre najviac ohrozené krajiny. Hollande tiež avizoval vytvorenie koalície, ktorá by mala stanoviť cenu za uhlík. Dodal, že chce vyzvať aj ostatné štáty, aby sa pridali k týmto jeho iniciatívam. Výsledok COP21 je podľa Hollanda veľkým úspechom. "Som hrdý na našu generáciu, že sme dokázali konať pre generácie, ktoré ani nezažijeme," povedal Hollande. Na margo COP21 dodal, že Paríž zažil mnoho revolúcií, ale "tá dnes sa končiaca je tá najkrajšia a najpacifistickejšia". Vyhlásil, že 12. december sa zapíše do dejín ako významný dátum. Pripomenul, že v Paríži boli vyhlásené základné ľudské a občianske práva, a dnes sa k nim pridali práva ľudstva.
Britský premiér David Cameron vo svojom tweete vyjadril presvedčenie, že "naše vnúčatá uvidia, že sme si splnili svoju povinnosť a postarali sa o budúcnosť Zeme". Riaditeľ francúzskej pobočky ochranárskej organizácie Jean-François Julliard v rozhovore pre BFMTV vyjadril spokojnosť s dosiahnutou dohodou, "ak sa bude realizovať prostredníctvom národných plánov". "Je to signál určený celému svetu, teraz sa každá krajina musí zamyslieť, ako bude realizovať záväzky z dohody," upozornil.
Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová dnes uvítala dohodu dosiahnutú v Paríži ako "zásadný krok vpred" pre riešenie globálnych zmien klímy v 21. storočí. Zdôraznila, že vlády sveta teraz musia prejsť od slov k činom, najmä prostredníctvom realizácie politík, ktoré prinesú pokrok v plnení stanovených cieľov, najmä v oblasti zníženia objemu emisií skleníkových plynov. Za kľúčové označila stanoviť cenu za uhlík, ktorý je súčasťou skleníkových plynov. Zdôraznila, že tak treba urobiť čo najskôr.
Podľa konečnej verzie parížskej dohody majú jednotlivé krajiny predostrieť svoje národné ciele v oblasti znižovania skleníkových plynov. Ich plnenie sa bude pravidelne vyhodnocovať. Dohoda ráta s tým, že rozvinuté krajiny pomôžu rozvíjajúcim sa. V pôvodnom návrhu bola zmienka, že po roku 2020 má ísť o pomoc v objeme 100 miliárd dolárov ročne. V schválenom návrhu dohody sa táto suma uvádza ako dolná hranica ročného objemu finančnej pomoci.
Väčšina odborníkov, ktorí sa dnes po prijatí dokumentu vyjadrovali pre médiá, upozornila na dôležitosť faktu, že dohoda z Paríža je globálna a všetky štáty sa zhodli na naliehavosti situácie súvisiacej s klimatickými zmenami. Oceňujú aj prácu klimatológov, ktorí dokázali mobilizovať delegátov COP21 a poukázať na riziká, aké pre ľudstvo znamenajú zmeny klímy, a naliehavosť ich riešenia. Poukazujú aj na to, že dohoda z Paríža dáva mimovládnym organizáciám nástroj, ktorým môžu účinnejšie vyvíjať tlak na národné vlády.
Tisíce demonštrantov protestovalo, vedci dohodu vítajú
Tisíce demonštrantov dnes pod dohľadom poriadkovej polície vytvorili v Paríži ľudskú reťaz pod Eiffelovou vežou. Svojou akciou vyjadrili protest proti návrhu dohody zo završujúcej sa Konferencie OSN o klimatických zmenách (COP21) ako príliš slabý na záchranu planéty.Parížska polícia túto akciu povolila napriek výnimočnému stavu, vyhlásenému v krajine po teroristických útokoch z 13. novembra a zákazu verejných zhromaždení na vybraných miestach francúzskej metropoly počas COP21.
Ako konštatovala agentúra AP, demonštranti návrhu dohody vyčítajú v prvom rade to, že nenúti vlády krajín sveta, aby sa vzdali fosílnych palív, ktorých používanie spôsobuje otepľovanie planéty. Okrem toho demonštranti natiahli dva kilometre dlhý červený transparent od Triumfálneho oblúka po oblúk v štvrti La Défense, čím vytvorili pomyselnú červenú čiaru, ktorú by vyjednávači na COP21 nemali prekročiť, ak chcú chrániť ohrozených ľudí a Zem.
Podľa Fabiusa je dohoda "ambiciózna a vyvážená", hoci nebude "perfektná pre každého". Minister vo svojom vystúpení zhrnul jej kľúčové body: ambiciózny plán obmedziť nárast globálnej teploty na menej ako dva stupne Celzia, počnúc rokom 2020 poskytovať najmenej 100 miliárd dolárov ročne na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám a päťročný cyklus posudzovania záväzkov jednotlivých štátov v oblasti emisií skleníkových plynov.Vedci očakávané výsledky parížskej konferencie označujú za prelomové. Ocenili ich už dokonca aj zástupcovia medzinárodnej ochranárskej organizácie Greenpeace.
