MOKSVA - Ako rozmýšľajú ruské vojenské špičky? Čo by sa stalo, keby NATO intervenovalo na východe Ukrajiny? Na tieto otázky odpovedal ruský vojenský expert Michail Chondarenok vo vojenskom magazíne Vojensko-priemyslový kurér. A je to veľmi zaujímavé čítanie.
Chondarenok je explukovník protivzdušnej obrany. Absolvoval Akadémiu Generálneho štábu, bol členom Riaditeľstva hlavných operácií Genrálneho štábu. Od roku 2003 je šéfredaktorom v magazíne Vojenko-priemyselného kuréru. Svoju stratégiu popísal v spomenutom magazíne a preklad zaobstaral český portál Armádni noviny.
Vo svojom článku s názvom Skript tretej svetovej vojny sa Chondarenok zaoberá situáciou, ktorá by nastala vypuknutím vojny na juhovýchode Ukrajiny – Luhansku a Donecku. Základná myšlienka znie: Vojny končia iba drvivým víťazstvom jednej strany a drvivou porážkou strany druhej.
„Keď sa objaví výraz „konflikt nemá vojenské riešenie“, znamená to, že jedna strana konfliktu nemá dostatok sily na víťazné ukončenie vojny. A keď konflikt skončí nerozhodne, je to spôsobené úplným vyčerpaním vojenských kapacít na obidvoch stranách. Samozrejme, sú možné aj iné alternatívy, s drobnými odchýlkami od tejto hlavnej línie,“ píše Chondarenok, ktorého citujú Armádní noviny.
Ťažko predvídať konflikt
Ruský veliteľ sa zaoberá zložitou situáciou v bojmi zmietanom regióne. Tvrdí, že je veľmi ťažké predvídať. „Teória iba ťažko predvída vzácne prípady, ktoré zahrňujú významné dôsledky,“ cituje Chondarenok Nassima Taleba, filozofa a experta na pravdepodobnosť. Podľa neho na východe Ukrajiny bojujú proti sebe dve sovietske armády.
Ukrajinci boli na tom tak zle, že ich dokázali potlačiť aj málo trénované jednotky. „Rekreanti na juhovýchode Ukrajiny a ich TO&E systémy protivzdušnej obrany veľmi pomohli tejto situácii. Niekedy rekreanti vo svojich lietadlách jednali nepozorovane a ticho za rovnakým účelom,“ napísal expert.
Ale predstavte si, že by sa na ukrajinskej strane objavili podobní „rekreanti“ tvorenými vojakmi USA a NATO. Predstavte si, že by na ukrajinských letiskách začali pristávať najmodernejšie bojové či prieskumné lietadlá. Do Čierneho mora by sa presunula námorná flotila lietadlových lodí či torpédoborcov. Ukrajinu by posilnili najnovšie západné tanky, vozidlá, delostrelectvo plus spravodajstvo a prieskumníctvo.
Čo by sa stalo, keby Západ zakročil na Ukrajine
Ako by sa situácia vyvíjala potom, koľko by sa separatisti udržali? „Deň? Dva? Alebo týždeň? Odpoveď je bohužiaľ: niekoľko hodín bude úspech,“ píše Chondarenok a dodáva, že toto by Rusi nenechali len tak a separatistov by podporili. Vzápätí však zapochybuje o reálnosti tejto možnosti. „Anglo-saská krv je príliš drahá, než aby bola preliata za budúce šťastie niektorých polovičných Ukrajincov.“
Ale čo by sa stalo v reálnom konflikte? Keby sa bojovalo konvenčnými zbraňami, zvíťazil by Západ. „Bohužiaľ, súčasná moderná ruská armáda je iba málo kvalitatívne odlišná od modelu sovietskej armády z roku 1991. Nie je veľa zbraní, ktoré spĺňajú najvyššie nároky 21. Storočia.“ Rusko podľa neho nemá jedinú veľkú formáciu leteckých síl ani s dostatočnou muníciou, ktorá by dokázala viesť boje viac ako tridsať dní. Vtipne poznamenal aj na margo námorníctva. Čiernomorská flotila je iba pobočkou Centrálneho námorného múzea.
Inými slovami, ukrajinský front by Rusi nemohli a nevedeli vytvoriť. Skeptický je aj ohľadom vedenia elektronickej vojny. Na americkej lietadlovej lodi sa nachádza 4 až 6 špeciálnych lietadiel na vedenie elektronickej vojny. V celej ruskej armáde nie je podľa neho žiadne. Kritizuje tiež infraštruktúru Ruska vrátane ciest, železníc či letísk. Za toto je zodpovedné podľa neho súčasné vedenie Ruska. Zmena v armáde došla až s nástupom ministra Sergeja Šojgua.
Nemáme na to
Keby Rusi chceli bojovať, ponúkla by sa alternatíva v podobe taktických jadrových zbraní alebo útok na ukrajinské jadrové elektrárne či chemické elektrárne. Pokúsiť by sa mohli tiež zlikvidovať vodné elektrárne s cieľom vytvoriť záplavové oblasti. Aj to má však v ruskej armáde háčik. Podľa neho si zničili sami Rusi ďalekonosné prostriedky pre doručovanie taktických jadrových zbraní. „Koneckoncov, vlastnými rukami sme si zničili triedu striel najviac dôležitých pre obranu našej krajiny – rakety krátkeho a stredného dosahu,“ tvrdí Chondarenok.
Na záver smeroval do vlastných radov tvrdú kritiku. Rusko by sa do tohto konfliktu nemalo nechať vtiahnuť, pretože by nestačilo. „Je treba si uvedomiť, že naša krajina, armáda a námorníctvo, stále ešte nie sú pripravené k vedeniu rozsiahlej konvenčnej vojny za použitia konvenčných zbraní. Keď zoberiete všetky kritériá pripravenosti štátu na vojny (výcvik ozbrojených síl, príprava ekonomiky krajiny, príprava územia k podpore ruských ozbrojených síl, príprava obyvateľstva k obrane), tak väčšina z nich má závažné problémy,“ uzavrel Chondarenok.
