BRUSEL - Grécko dnes požiadalo krajiny eurozóny o 6-mesačné predĺženie záchranného programu. V žiadosti prisľúbilo, že bude rešpektovať všetky svoje dlhy a neprijme jednostranné kroky, ktoré by ohrozili plnenie dohodnutých fiškálnych cieľov. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na dokument.
Zdá sa, že Atény sa výrazne priblížili pozícii, ktorú ministri financií zaujali pri posledných rokovaniach. O oficiálnej gréckej žiadosti budú ešte dnes prostredníctvom telefonickej konferencie diskutovať predstavitelia ministerstiev financií eurozóny a centrálnej banky. Ministri financií budú v Bruseli rokovať o žiadosti v piatok (20. 2.).
"Grécka vláda rešpektuje záväzky Grécka voči všetkým jeho veriteľom," uvádza sa v dokumente. Atény tiež uviedli, že chcú spolupracovať s krajinami eurozóny na "odstránení technických prekážok v kontexte dohody o finančnej pomoci Master Facility Agreement, ktorú považujeme za záväznú vzhľadom na jej finančný a procedurálny obsah".
Cieľom 6-mesačného predĺženia úverového programu je "zabezpečiť v tesnej spolupráci s našimi európskymi a medzinárodnými partnermi plné financovanie všetkých nových opatrení, pričom nebudeme prijímať kroky, ktoré by podkopali fiškálne ciele, oživenie ekonomiky a finančnú stabilitu".
Zdá sa, že nová grécka vláda odkladá prijímanie väčšiny novej legislatívy a súhlasí s dohľadom nad záchranným programom takzvanou Trojkou, zloženou z Európskej únie (EÚ), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Dokument však nepoužíva neoficiálne názvy Trojka ani záchrana (bailout).
Nemecko odmieta žiadosť Grécka o predĺženie finančnej pomoci
Nemecko odmieta predĺžiť finančnú pomoc pre Grécko. Žiadosť Atén totiž podľa Berlína nespĺňa podmienky pre predĺženie pomoci. Informovali o tom agentúry DPA a Bloomberg.
"List z Atén nie je skutočným návrhom riešenia," uviedol pre agentúru DPA hovorca spolkového ministerstva financií Martin Jäger. Podľa neho sa Grécko žiadosťou v skutočnosti snaží zaistiť si preklenovacie financovanie bez plnenia podmienok záchranného programu. "List nezodpovedá kritériám dohodnutým v pondelok na rokovaní Euroskupiny."
Podľa hovorcu Európskej komisie (EK) Margaritisa Schinasa môže byť grécka žiadosť základom "rozumného kompromisu". Dodal, že ministri financií eurozóny detailne preskúmajú žiadosť Atén a sformulujú odpoveď.
Ministri financií eurozóny sa v piatok (20. 2.) stretnú na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli, kde budú rokovať o oficiálnej žiadosti gréckej vlády o 6-mesačné predĺženie úverového programu. Krajiny eurozóny požadujú od Atén, aby jasne prisľúbili, že budú plniť dohodnuté reformné a úsporné opatrenia.
Aktuálny záchranný program pre Grécko sa skončí o polnoci 28. februára. Uvoľnenie posledných tranží zo záchranných úverov je pozastavené. Bez ďalšej finančnej pomoci hrozí Grécku platobná neschopnosť.
Podľa francúzskeho exprezidenta zachráni Grécko už iba drachma
Bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d'Estaing navrhol Grécku opustenie eurozóny a návrat k pôvodnej mene v záujme znovunaštartovania svojho hospodárstva a zastavenia ekonomického úpadku. Exprezident zo 70. rokov vo štvrtok zverejnenom rozhovore pre denník Les Échos okrem iného uviedol, že vstup Atén do eurozóny bol chybou. Výsledkom je podľa neho súčasná situácia, z ktorej sa dá vyjsť iba "priateľským odchodom" Grécka. Jeho ekonomika totiž podľa neho nemôže prosperovať s tak silnou menou ako je euro, kým pri drachme by si mohli manažovať svoje problémy prostredníctvom inflácie.
"Vstup Grécka do eurozóny v roku 2001 bol jasnou chybou. Bol so vtedy proti tomu. Nemci boli taktiež proti. Grékov prijali, pretože ostatní vrátane Francúzska na tom trvali. Grécko však môže svoje problémy vyriešiť iba devalváciou svojej meny. My by sme preto mali pokojne zvažovať tento scenár v záujme Grécka," povedal d'Estaing. Osemdesiatdeväťročný nemecký rodák zároveň podotkol, že by sa Gréci mali pozrieť na Britániu, Švédsko či Česko, ktorým sa aj bez eura darí dobre, cituje ho portál gréckeho denníka To Vima.
